Vyhľadávanie
Román ako výstraha
Frank Schätzing
Pomsta oceána
Bratislava, Ikar 2006
Preklad Lucia Čižmáriková, Elena Linzbothová, Tibor Hrozáni
Kúpiť si vyše 950-stranová knihu, chce aj trochu odvahy. Začať ju v dnešnej uponáhľanej dobe čítať, chce odvahy ešte viac. Pokiaľ je odmena úmerná vynaloženej námahe (950 strán aj niečo váži) a prostriedkom, je to však v poriadku. Dej sa začína pozvoľne – niekto sa na mori stratí, inde sa zbláznia veľryby, kdesi inde sa zasa začínajú problémy pri podmorskej ťažbe ropy, ohrozené sú lovy rýb, ktoré živia celý priemysel. Keď čítame pozorne a mlčky predpokladáme, že autor sa v tematike a termínoch vyzná, čosi sa aj naučíme o moriach, o zvieratách v ňom, o technológii ťažby z morského dna, presúvame sa z Nórska do Kanady, Peru a postupne prejdeme okolo celého sveta. A oceán sa mstí. Všade. Do deja sú zapletení biológovia, geológovia, politici, ochrancovia prírody a, samozrejme, armáda a tajné služby. Dynamickosť deja sa stupňuje. Relatívne rýchlo sa presúvame z jedného miesta sveta na druhé, osudy postáv sú čoraz prepletenejšie. A oceán sa mstí. Potápajú sa lode, vrtné veže sa ničia, zosuvy pôdy vyvolávajú ničivé cunami. Vysvetlenia sa hľadajú nielen na vedeckom základe, ale aj v indiánskej mytológii. Napokon sa všetci stretnú na jednom mieste. Kladní aj záporní hrdinovia – ,,naši” aj tí zlí. Hoci sa hneď nedá určiť, ktorí sú ktorí. Who is who? A blíži sa fantastický koniec, hoci sú obete na životoch. Potvrdzuje sa najfantastickejšia teória. Dej sa končí. Svet sa začína spamätávať. Obetí je v knihe veľa, nielen tých, čo prídu o život, ale aj o majetok a aj o ilúzie a sny. Čitateľ sa však nestáva obeťou, a to je, myslím, dobre.
Potom sa však dočítate niekde inde, že Golfský prúd slabne, a to už sa vám zdá po prečítaní tejto knihy vážne. Ale vlastne nič nové pod Slnkom. Veď už roku 1795 akýsi škótsky geológ Hutton vytvoril teóriu Zeme ako superorganizmu, ktorý by sa mal skúmať fyziologickými metódami. A tak máme nad čím premýšľať.
–jv–
