Recenzia
11.02.2016

Poprava pod Nanga Parbatom - Milan Vranka

Devínske Karpaty, o. z. 2015

Horolezectvo má v  tvorbe Milana Vranku zvláštne postavenie. Predpokladá znalosť problematiky, voľbu atraktívnej témy a napokon aj autorovu snahu zamerať sa na dramatické ľudské príbehy. Tak je to aj v  prípade knihy Poprava pod Nanga Parbatom. Všetci si pamätáme (jún 2013) brutálnu teroristickú vraždu členov ukrajinsko-gruzínsko-slovenskej expedície v Pakistane. Jej obeťami sa stali aj horolezci Peter Šperka a  Anton Dobeš. Autor konštatoval: „Ľudia zomierajú aj v horách, zabijú ich prírodné sily, lavína, stane sa smrteľný úraz, ale nikdy sa nestalo, aby zomreli násilnou smrťou.“ Smutný primát!

Tragickými hrdinami ďalšieho zo štyroch uverejnených príbehov knihy sú Ján Matlák a Vladimír Švancár, ktorí svoj hrob našli v lavíne pod Dhaulágirí v Himalájach v Nepále. V októbri 2014 zlovestná a nečakaná lavína zasypala nič netušiacich horolezcov, hoci ako sa ukázalo, jej príčinou bol cyklón Hudhud, ktorý vyvolal snežnú búrku. Katastrofa si vyžiadala celkom 43 mŕtvych, ktorí pochádzali z  Kanady, Izraela, Poľska, Indie, Japonska... Ján Matlák a  Vladimír Švancár boli skúsení horolezci a bolo nešťastím, že lavína zasypala ich stany krátko po tom, čo sa rozlúčili s ostatnými členmi česko-slovenskej expedície: „Toto bola jednoducho smola, v  takej situácii nijaké skúsenosti nepomôžu,“ konštatoval predseda slovenských horolezcov Igor Koller.

Tretí príbeh Vyššie než Everest je o piešťanskom rodákovi Vladimírovi Plulíkovi. Bol to všestranný športovec. Smrť si ho našla 26. júna 2008 na Broad Peaku v  pakistanskom pohorí Karakoram. Už pred osudným dátumom mal za sebou viaceré horolezecké úspechy, napríklad bol druhým Slovákom na vrchole Everestu bez použitia umelého kyslíka a  výstup absolvoval ako prvý Slovák zo severnej strany kopca. Športovcovu tragédiu pripomína aj pamätná tabuľa pod Broad Peakom v Pakistane. O jej umiestnenie sa postaral brat Marián.

Štvrtý príbeh je o  Pavlovi Pochylom, priekopníkovi extrémneho horolezectva v bývalom Československu. Pochylý bol však kontroverzná osobnosť, ktorá mala problémy s paragrafmi a viac rokov strávila v nápravnom zariadení. Horolezcom bol aj jeho brat Ondrej, s ktorým sa 25. februára 2000 vybrali na túru, no nevrátili sa z nej. Kamaráti ich našli v oblasti Malého Kežmarského štítu, na miestach, ktoré obaja horolezci poznali ako svoju dlaň. Pochylovci mali prezývku Pavúci, preto autor nazval príbeh Koniec Pavúkov v Tatrách.

Milan Vranka pri koncipovaní príbehov nevychádzal iba z  dramatických udalostí, no aktérov priblížil aj cez životné príbehy. K  ucelenému obrazu tragických hrdinov prispeli fotografie i výpovede blízkych. Vrankov štýl je publicisticky úsporný s dôrazom na vecnosť –  fakty majú výraznú prednosť pred emóciami.