Vyhľadávanie
James Joyce: Portrét mladého umelca. Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006.
Joyceov prvý román, ktorého precíznejší názov by bol Portrét umelca ako mladého muža (A Portrait of the Artist as a Young Man, 1916), je anglickou literárnou vedou zaraďovaný medzi najkľúčovejšie diela 20. storočia. Napriek tomu ostáva (pokiaľ ide o popularituy, ale aj o výber titulu na preklad) tak trochu v tieni veľkolepého románového opusu Ulysses a poviedkovej knižky Dublinčania. O to vítanejší je slovenský preklad tohto románu, ktorý prináša Slovenský spisovateľ.
Román, zvyčajne označovaný ako autobiografický „Künstlerroman“ vykresľuje osudy mladého chlapca a formovanie jeho osobnosti od útleho detstva po mladosť. Pozornosť sa pritom sústredí na postavu Stephena Dedalusa, Joyceovu ,,putovnú” postavu, ktorú uviedol na scénu v poviedke Stephen Hero, aby ju neskôr po Portréte použil ako hlavného protagonistu vo svojom najslávnejšom románe Ulysses. Sústredením sa na vnútro a prežívanie, na mentálne postihnutie reality, na vnemy, myšlienky, túžby a predstavy mladého Stephena sa docielila sugestívnosť výpovede, jej intimity aj bez použitia rozprávania prostredníctvom prvej osoby.
Stephenovo ťažisko problému sa pritom pustupne posúva z otázok náboženstva a katolíckej cirkvi (žiacke roky prežité v jezuitskom kláštore)a tiež írskej národnej otázky cez otázku ,,ako zmysluplne žiť” až po otázky týkajúce sa estetiky, umenia a tvorby. Spolu s príbehom či skôr spoveďou obyčajného írskeho chlapca tak takmer nepostrehnuteľne prechádzame k čítaniu írskych dejín i dejín katolíckej cirkvi. V časti, kde sa odhaľuje Stephenova skutočná umelecká podstata, zas čítame pomedzi jeho náhľadmi aj názory Tomáša Akvinského, ktorého filozofické koncepty Joyce obdivoval celý život.
Presvedčivé, živé literárne stvárňovanie stiesnených pomerov a chudoby írskych rodín ako aj zážitkov chlapčenského sveta je len jednou z čitateľsky príťažlivých línií románu.
V románe sa už zreteľne odzrkadľuje Joyceov spôsob písania, ktorý stál na počiatku vzniku moderného románu: jednostaj zdôrazňuje úsilie metódou prúdu vedomia postihnúť čo najdôkladnejšie celú šírku reprodukovanej reality. Ku koncu románu sa však na tento ideál rezignuje -- posledné správy ,,zo Stephenovho vnútra” sú len rozsypané čriepky udalostí a jeho myšlienok -- akoby zároveň so Stephenovou postupnou vnútornou premenou na umelca bola zjavená pravda, že okrem príbehovosti vlastne ani celistvosť zobrazovaného sveta nie je pri písaní cieľom. Napriek tomu však poslednými výrokmi Stephen kráča dopredu k ďalším netušeným zážitkom.
Zuzana Ferusová
