Vyhľadávanie
K charakteristickým znakom tvorby Gabriely Futovej patrí, že na pozadí zdanlivo jednoduchého príbehu poukazuje na problémy súčasnej spoločnosti. V tejto línii pokračuje aj vo svojej najnovšej knihe Poškoláci čerpajúc námet zo školského prostredia.Šárka Steinerová je excelentná žiačka, je pýchou rodičov i učiteľov. Zdanlivo banálna udalosť – jedna hodina po škole – prevráti jej život. Poškolácka hodina sa zmení na trojmesačný trest, a to je už dosť dlhá doba na to, aby na hlavnej hrdinke zanechala stopy. Medzi poškolákmi Šárka spoznáva trojicu tínedžerov – Nora, Rikiho a Silvu, ktorí sa aj napriek počiatočnému odporu a predsudkom stávajú jej kamarátmi. Noro je ôsmak s povesťou vagabunda, bitkára a zlodeja. Napriek týmto nelichotivým prívlastkom nemožno o ňom jednoznačne tvrdiť, že je zápornou postavou. Autorka citlivo narába so zložitosťou ľudských charakterov a postavy neškatuľkuje. Tak je to aj so Silvou, zmaľovanou pankáčkou, ktorú ľudia odsudzujú na základe výzoru. Svoje pravé ja dáva Silva tak okato najavo aj preto, že v rodine sa stretáva len s nezáujmom. Intoleranciu spoluobčanov pocíti na vlastnej koži aj Šárka, keď uzavrie stávku s trojicou nových kamarátov a vyberie sa do školy vystrojená ako pankáčka: „Veľmi dobre som videla zhnusené pohľady ľudí, ktorí ma ani nepoznali, a len som sa tak čudovala, ako dokážu človeka hneď bez hlbšieho bádania odsúdiť. A to vôbec netušili, že toto je len moja jednodňová maska. Hľadeli na mňa, hlavne pred naším obchodom, akoby som mala nákazlivú chorobu, akoby som rovno na čele mala napísané: nedotýkať sa, humusáčka. Jedna babka si predo mňa dokonca odpľula.“ (s. 59)Prekvapením pre Šárku je aj posledný z trojice Riki, chlapec, ktorému hrozí prepadnutie, fajčí trávu a popíja pivo, a nesmierne rád číta. So svojou záľubou sa nechváli zo strachu, že utŕži posmech a stratí imidž tvrďasa. Drogová problematika súvisiaca s mládežou a šírením drog po školách sa vinie na pozadí celej knihy.Šárka prostredníctvom nových kamarátov skúša aj veci pre ňu doteraz neznáme. To, či si uvedomí svoj omyl a vráti sa do svojho síce nudného, ale aspoň bezpečného stereotypu, už neprezradíme.
