Vyhľadávanie
Pôžitok. Taký pocit vyvolá u čitateľa sedem poviedok v najnovšej knihe Denisy Fulmekovej. Priznám sa, že napriek pomerne rozsiahlej autorkinej knižnej tvorbe je Posledná polnoc v Pivonke jej prvou knihou, ktorú som prečítala. No po letmom oboznámení sa s jej predchádzajúcimi knihami si myslím, že ide o autorkino najvyzretejšie dielo.
V siedmich príbehoch, v ktorých ústrednými postavami sú zväčša ženy, spracúva Fulmeková naozaj širokú paletu tém. Všetky spája spoločný motív krčmy tretej cenovej so vznešeným názvom Pivonka, s ktorou sa jednotlivé osudy vždy nejako dotknú. Autorský rozprávač predstaví čitateľovi zdanlivo obyčajné príbehy: témy, ako nevera, fyzické a psychické týranie zo strany manžela, manipulácia či pokus o zmierenie sa so starobou a s faktormi s ňou súvisiacimi, spracúva veľmi sugestívne. Napríklad pri pálčivej téme nevery sa čitateľ zoznamuje nielen s pocitmi podvádzanej manželky, ale tiež s postojmi milenky. Napriek všetkým okolnostiam obom drží palce, i keď tuší, že ich životné príbehy, pochopiteľne, nedospejú k šťastnému koncu.
Ženy pôsobia často ako slabé postavičky v rukách mužov (Melka z Valentínskeho prekvapenia či Naďa z Kaderníčkinho plánu), no opak je pravdou. V zlomových situáciách sa zmenia na silné a životaschopné bytosti bojujúce za svoje práva, pretože cítia, že „jedinou šancou je vystúpiť zo svojho mierne obdratého života, ktorý nemá ďaleko od obnoseného župana“. Knižne neošúchanú tému spracúva poviedka Rodné sestry. V nej sa stretávame s dvomi sestrami – starenkami, z ktorých má jedna zdravotné problémy a druhá ju opatruje. Stiesnená atmosféra pramení zo staroby, ktorá je úzko spojená nielen s bezvýchodiskovou situáciou, ale aj s prístupom ostatných voči starým ľuďom.
Dominantnou stránkou Fulmekovej najnovšej knihy sú jednoznačne postavy a príbeh (i keď kvalitatívne nie sú rovnaké). Paleta postáv je pestrá nielen pri ženských hrdinkách (mamička na materskej, týraná manželka, zmanipulovaná milenka), ale aj tých mužských (jednoduchý majiteľ krčmy, galantný umelec, násilnícky podnikateľ). A s rôznorodosťou hrdinov sa mení i autorkina rétorika a štýl, keď sa zo zúfalej starenky dôveryhodne zmení na manžela – tyrana. A práve tento fakt vyčleňuje jej najnovšiu knihu zo škatuľky „ženskej literatúry“, do ktorej bola vzhľadom na predošlú tvorbu zaradená. Postavy prechádzajú z jednej poviedky do druhej, čitateľa uspokojuje záverečná pointa, ale aj ucelenosť životných príbehov… A práve na základe ich osudov sa utvrdzuje, že každý si nesie svoj kríž, a ak je ten náš ľahší ako u ostatných, mali by sme si vážiť to, čo v živote máme. Pretože nie ku každému bol taký zhovievavý.
