Vyhľadávanie
O preťahovaní
Peter Bilý: Posledná siesta milencov
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006
Od básnického debutu Spomalené prítmie (2001) vydal Peter Bilý dva romány a tri zbierky básní (jedna spoločne s Martinom Vladom). O poslednej z nich Posledná siesta milencov môžeme z hľadiska jej poetiky zopakovať, čo sa napísalo o autorovej tvorbe už predtým. Inými slovami: v rámci mladej generácie Bilý prezentuje svoju ujasnenú a uzavretú koncepciu, ktorá čerpá z tradičných básnických vzorov a z avantgardy, vyznačuje sa artistnosťou, senzuálnosťou, expresívnosťou, zážitkovosťou a komunikatívnosťou. Intenzita lyrického zobrazenia smeruje do odkrývania vnútra subjektu – v ňom je ukotvený základný konflikt poézie a života, autenticity a pozérstva, introvertnosti a exhibicionizmu, duševnej čistoty a erotizmu, večnosti a dočasnosti, z čoho potom vyplýva téma a celková atmosféra tejto poézie, jej pestré ideové a štylistické charakteristiky, rozpornosť a dynamika. Musíme priznať, že spomenutý konflikt svojím korenistým dramatizmom a sladkastou osudovosťou zároveň priťahuje sympatie a aj vďaka dvom prózam ním Bilý vstúpil do čitateľského aj kritického povedomia ako vcelku výrazná, zaujímavá i inšpiratívna spisovateľská osobnosť.
Cykly zbierky Posledná siesta milencov sa zmietajú v pochybnostiach, protikladoch a paradoxoch. V jednom kruhu sa ocitá lyrický subjekt, jeho farbistá predstavivosť, milenecké, situačné a zmyslové výjavy, opisy a fragmenty ľúbostných aktov, reflexívne momentky a intímne postrehy... Bilý sa však oproti predchádzajúcim dielam aj jemne posunul alebo možno len kmitá medzi pólmi svojho naturelu: vlastný existenčný obraz síce naďalej predostiera s afektovanou hereckou gestikuláciou, no v naliehavosti a cynizme výpovede silnejšie zaznie jeho úprimná túžba po vnútornej celistvosti; spolu s ňou sa však stále vyplavuje aj smeť z falošného odďaľovania jej dosiahnutia, akoby sa autor rozhodol obsedantne zotrvávať v bôľnych stavoch vnútorného rozdrobenia, preťahovať a preťahovať, kým z nich nevyťaží všetky možné-nemožné básne. A takéto priemyselné a menej premyslené taktiky v konečnom dôsledku „schytá“ čitateľ v podobe rôznych lacností a plytkostí... Poézia plná zdvihov a pádov však napriek tomu pekne plynie, básnik svoju reč priam galantne obrúsil príjemnou veršovou intonáciou a eufóniou. Kniha určite osloví, má svoje krásy a záhady, je v nej osamelosť a trvalý, pre poéziu emblémový motív strácania seba pri hľadaní lásky.
Radoslav Matejov
