Recenzia
Mary Wecheche
21.11.2008

Posledná vec a iné - Leopold Lahola - Slovo má autor

Slovo má autor

Slovo má autor

Leopold Lahola: Posledná vec a iné, Bratislava, Kalligram –  Ústav slovenskej literatúry SAV 2007

Objemná kniha Posledná vec a iné predstavuje všestrannú tvorbu Leopolda „Friedmana“ Laholu – reprezentuje ho ako básnika, prozaika, publicistu, prekladateľa, dramatika, scenáristu a režiséra. Svoje autopsie premietol predovšetkým do poviedkovej tvorby zaradenej v zbierke Posledná vec. Jeho autorské kvality vynikli v prozaickej tvorbe. Nosné témy čerpal zo svojho života, zaoberal sa židovskou identitou, vojnovou minulosťou, tragédiou holokaustu. Hrdinovia Laholovej tvorby sú ľudia v krajných situáciách so psychologickým pozadím. Autor pracuje s konfliktným prostredím a s postavami v nepriateľskej atmosfére vojny.

Lahola ako autor prišiel do slovenskej literatúry dvakrát: v 40. rokoch 20. storočia po prvýkrát, v 60. rokoch druhý raz.

Leopold Friedman sa narodil v roku 1918 a zomrel ako Leopold Lahola v roku 1968 na začiatku sľubnej autorskej rehabilitácie: „K menu Leopold, ktoré som zdedil, mi zahlaholilo Lahola. Spieva mi to vo všetkých rečiach a všade na svete." Bol vynikajúcim a renomovaným dramatikom a jedna z ťažiskových hier Atentát je uvedená v zbierke. Hru voľne inšpiroval atentát na Heydricha. Vznikla v čase rozpínavosti socialistického realizmu a autor sa stretol s odmietavým stanoviskom kritiky. Laholu obvinili z ideologicky škodlivého existencializmu a jeho odpoveďou bol odchod do Izraela.

  Osobnosť Laholu a jeho postavenie v kontexte slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia čitateľ spoznáva postupne. Pozornosť si zaslúžia rozpravy o vlastnom diele, výber z rukopisov a korešpondencie, odpovede z interview, výpovede a reflexie autorov k jeho životu a tvorbe. Pri reflexiách sa objavujú mená ľudí, ktorí sa pričinili o odchod Laholu do exilu. No od roku 1965 napr. Juraj Špitzer vynaložil veľké úsilie pre jeho návrat. Leopold Lahola zomrel po nakrútení filmu Sladký čas Kalimagdory. Na premiére sa už nezúčastnil. Film nakrúcal vo svojej vlasti a divadlá uvádzali jeho hry. V jeho smrti bola istá symbolika. Nedočkal sa druhého vylúčenia zo slovenskej kultúry. Normalizačný útlm sa akoby alegoricky pretavil na skomolenom mene jeho náhrobku „Leopold Laholer“, opravenom až v roku 1973. Po roku 1989 bol objavený po druhýkrát. Zbierku uzatvára literárnoteoretická štúdia Jeleny Paštékovej Kádrový profil životnej energie. Hoci Laholovou dominantou bola próza, autentické vnímanie, pocity a skúsenosti pretavil aj do poézie. Kniha Posledná vec a iné patrí do Knižnice slovenskej literatúry a do rúk čitateľa.

Mary Wecheche