Recenzia
Peter Rybanský
21.12.2009

Posledná večera -– Fero Rajec – Lapanie (bez)mocných

Lapanie (bez)mocných

Lapanie (bez)mocných

Fero Rajec: Posledná večera, Skalica, Fero Rajec 2009

Vlastným nákladom vydaný nový kriminálny román z prostredia slovenského podsvetia by sa mohol stať masovo obľúbeným kúskom menej náročných čitateľov milujúcich problematiku večného boja mafie a polície, nekalých praktík a spravodlivosti, zdrvujúcej mašinérie zločineckej skupiny a individuality čestného jednotlivca. Autor si do pera v úvode berie Balzacov citát o tom, že za každým veľkým majetkom sa skrýva nejaký zločin. Jednoduchosť a príhodná pravdovravnosť tohto výroku sa tu ukazuje v korupčných aférach, vraždách na objednávku, manipulovaní s médiami a na rodinkárení.

Základný konflikt sa odvíja medzi krajským policajným vyšetrovateľom, nadporučíkom Ladislavom Luknárom a podnikateľom Petrom Páleníkom, bosom kamenického podsvetia a vplyvným človekom miestneho politického života. Spolu s ním tu figuruje zločinecká skupina na čele s Jurajom Bartalom, prezývaným Doktor. Všetkým spomenutým postavám venoval autor pomerne obsiahly psychologický profil. Príbeh sa začína komplikovať v okamihu, keď zločinecká skupina spôsobí, že sa Ladislav Luknár ocitá vo väzení za vraždu svojej manželky a syna. Ako by sa dalo predpokladať, Luknár je v tom nevinne, takže vo výchovno-nápravnom zariadení je na niekoľko rokov zaneprázdnený premýšľaním o tom, čo sa vlastne stalo, ako dať veci znovu do poriadku... Veľkú časť príbehu zaberajú informácie o fungovaní a praktikách mafiánskej organizácie. Vtedy sa dej premieta paralelne: jeden svet tvorí podsvetie a druhý Luknárovo väzenie. Zatiaľ čo život väzňa je jednotvárny a nezaujímavý, v mafiánskom prostredí nastávajú komplikácie a vnútorné rozpory. To je najlepší čas pre nástup Luknára, akoby veľkého pomstiteľa. Ako sa bývalý kriminalista i kriminálnik vyrovnáva s vlastnými démonmi i tými, ktorí zapríčinili najväčšiu tragédiu jeho života, sa dočítate pomerne rýchlym tempom. Kniha má totiž spád a jednoduchý štylistický pôdorys. To však celkovému dojmu vzhľadom na účelnú bezprostrednú priamočiarosť ani veľmi neuškodí. Kriminálnym románom sa v súčasnosti darí stále dobre, a ako vidno na predajnosti žánrovo podobne píšucich autorov (Dominik Dán), bude sa dariť aj Poslednej večeri.

Peter Rybanský