Vyhľadávanie
Juan Ignacio Siles del Valle: Posledné dni Che Guevaru, Bratislava, Ikar 2008. Preklad Eva Palkovičová
Kniha Posledné dni Che Guevaru z pera bolívijského autora Juana Ignacia Siles del Valle výstižne a literárne zaujímavo vykresľuje posledné dni známeho marxistického revolucionára argentínskeho pôvodu Che Guevaru v bolívijských pralesoch roku 1967.
Univerzitný profesor Siles, odborník na partizánske vojny v Južnej Amerike a krátke obdobie aj bolívijský minister zahraničných vecí, si zvolil netradičnú formu prerozprávania Guevarovho gerilového ťaženia, denníkové zápisky. Vychádzal pritom z dôkladnej analýzy Che Guevarovho denníka, ale aj z dosiaľ neuverejnených dokumentov, spomienok účastníkov tejto výpravy, dedinčanov, ktorí prišli s povstalcami do kontaktu, hlásení vojakov či z vyšetrovacích spisov.
Podtitul knihy Veď to bol taký veľký sen je akousi tajničkou, na ktorú sa autor vo svojej knihe pokúša dať odpoveď. Guevarovo bolívijské dobrodružstvo bolo len akýmsi nenaplneným snom, ktorý brzdil nehostinný prales, nedostatočné materiálne vybavenie vojakov, neochota dedinčanov masovo sa pridať a podporovať povstalcov, rozbroje medzi veliteľmi a pod. To sú len niektoré momenty, ktoré Siles skvelo a pútavo vykresľuje pri Guevarovom napĺňaní revolučného ideálu.
Ernesto „Che“ Guevara (1928 – 1967), známy revolucionár, idol časti mládeže, bojoval od samého začiatku po boku Fidela Castra. Po víťazstve kubánskej revolúcie sa pokúsil o dobrodružný export marxistickej revolúcie do Belgického Konga, kde však neuspel. To ho nijako neodradilo a po krátkej prestávke na Kube, kde sa spolu s Fidelom venoval svojej obľúbenej kratochvíli, golfu, sa vybral do bolívijských pralesov.
Siles sa usiluje veľmi citlivo zaujať postoj nestranného dokumentaristu, nevelebí Guevaru, morálne ho nehodnotí, akékoľvek súdy prenecháva len na čitateľa. Nevyhýba sa však psychologickému vykresleniu tejto rozporuplnej supernovy pohnutých latinskoamerických dejín 20. storočia. Konfrontuje však komunistické ideály s deprimujúcou situáciou ich nositeľov. Tvárou v tvár bojov postupne blednú, revolučný zápal vyprcháva a Guevarovi spolubojovníci ich často ochotne vymieňajú za holé prežitie. Kniha sa nesústreďuje výlučne na Che Guevaru a jeho postoj k dedinčanom, spolubojovníkom, svojim veliteľom a na samotné prebíjanie sa bolívijským pralesom, ale aj na výpovede ľudí z jeho okolia, na ich názory, postoje, rozbroje, slabosti, zradu a pod.
Celkovo možno zhrnúť, že Silesovi sa podarilo mimoriadne plasticky a literárne pútavo zachytiť veľký sen veľkého revolucionára v jeho posledných chvíľach bez toho, aby ho akokoľvek glorifikoval. Prvoradým cieľom bolo navodiť čo najautentickejšiu atmosféru prostredníctvom čo najzaujímavejšieho rozprávania a je len na čitateľovi, ktorý z týchto dvoch cieľov si vyberie a ocení. Podľa mňa sa Silesovi do veľkej miery podarilo naplniť obe ambície.
Úroveň prekladu je vysoká, čo koniec koncov potvrdila svojím výrokom aj odborná porota, ktorá prisúdila prekladateľke Eve Palkovičovej prémiu ceny Jána Hollého za umelecký preklad. K jej pozitívnemu hodnoteniu sa pripájam i ja.
Richard Cedzo
