Recenzia
Veronika Jánošiková
07.10.2013

Posledné morény - Monika Maronová

Preklad Katarína Széherová
Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov 2012


Popredná predstaviteľka novodobej nemeckej drámy Monika Maronová sa v románe Posledné morény usiluje predostrieť čitateľovi jeseň života očami staršej, zrelej ženy. Hlavná postava Johana sa po presýtení veľkomestom a stereotypom odoberá bývať sama do malej dedinky Basekowa, kde chce písať životopis grófky a nájsť svoj vnútorný pokoj. V malom domčeku, ktorý si s manželom upravila, sa však začína vo svojej samote hlbšie zaoberať vlastnou identitou, čo ústi do vnútornej depresie sprevádzanej existenciálnymi otázkami a úvahami nad životom. V melancholickej nálade si zrazu začína uvedomovať veci, na ktoré v meste nemala čas. Spomína na starého priateľa, z ktorého si počas svojho pobytu na chate urobí tajného milenca prostredníctvom listov, ktoré si navzájom píšu. On sa stáva zdrojom jej snov a spomienok na minulosť. Okrem neho autorka vykresľuje Johaniných priateľov z dediny, jej vzťah s nimi a porovnáva životy jednoduchých praktických ľudí z vidieka a seba ako vyštudovanej spisovateľky.

Román sa opiera o silné autobiografické črty Maronovej a nesie sa v melancholickom duchu zasnenej ženskej duše. Johana sa napokon vracia späť do mesta k manželovi a svoju úzkosť prekonáva zmierením sa so svetom. Autorka potvrdzuje svoje miesto v súčasnej nemeckej próze a necháva čitateľa príjemne kĺzať po riadkoch románu.