Vyhľadávanie
Michal HVORECKÝ
POSLEDNÝ HIT
Bratislava, Ikar 2003
Ak budete mať pocit, že všetko, čo ste našli v prvom románe a tretej knihe dvadsaťsedemročného bestselleristu Michala Hvoreckého Posledný hit, našli ste už aj kdesi inde, nemýľte sa. Mohli by ste dopadnúť ako hrdina tohto prvolezeckého románu, ktorého dej prinúti prečítať stohy brakovej literatúry, aby sa vo vzorcoch správania jej papierových hrdinov a ich ,,popkultúrnych kydoch" pokúsil nájsť niečo pragmaticky užitočné pre záchranu svojho života strateného v potope ,,ikon anestetickej súčasnosti". Hrdina veru nezvíťazí, ani keď sa mu z prevzdelanej kečky parí, ani keď mu prídu na pomoc krvavé finty Schwarzeneggerov od výmyslu sveta znásobené startrekmi fantastických kalibrov. Lebo jednoducho: nebolo kde, nebolo kedy a nebolo prečo zvíťaziť. Príhody a skúsenosti mládenca Hvoreckého sú totiž zjavne príbuzné všemožným i všemocným žánrom popkultúry, a ak sa od nich líšia, tak prinajviac intenzitou ich parodovania. Avšak pozor: paródia, i keď môže na míle presahovať chudobu originálu, vždy zostane len paródiou, metatext bude vždy len duchovnejšie sa tváriacou obdobou textu. Všetko povedané zamrie, ak príde niečo, čo ešte nik nepovedal. Tak je to, a nie tak, že všetko už bolo povedané. Takže, nemýľme sa: Hvoreckého postupy sú síce parodické, ale neplatí tu ani taká závislosť ako medzi otcami a deťmi. Hvoreckého texty predsa nemôžu za to, že už pred nimi hľadači, desperáti a gýčiari vytvorili ikony doby, ktorá sa chce prostredníctvom konzumu páčiť sebe samej a ktoré mali pravdu prinajmenšom v tom, že poskytovali masám to, o čo ich doba v mene vznešenejších ideálov jednoducho okradla, aby takouto krádežou legitimizovala vznešenosť. To je jedna vec. Druhá vec je to, že hľadačom, desperátom a gýčiarom civilizovaná pospolitosť uprela vlastnú sociológiu, takže všetky ich ikony navzdory svojej sémantike odignorovala kdesi medzi nebo a zem. Preto slovenská literatúra o nich máločo vie a Hvoreckého román bude pre ňu podozrivý aspoň dovtedy, kým sa napríklad nenájde súvislosť medzi gýčom a sociológiou. Dovtedy bude na scéne asi sám, intenzívne zvelebovaný i zatracovaný, masovo čítaný i nepochopený.
Hvoreckého román je očividne prelomový, ale jeho prelomovosť nie je ľahké vysvetliť. Tá pravdepodobne spočíva v presvedčivej decentnosti, s akou autor bez náznaku revolucionárskeho pozérstva spodobil prízračnú schizofréniu svojho hrdinu, s akou jej dal príbeh a s akou príbeh pretvoril na spektakulum globalizovaného sveta: Islandský dídžej prežije hektickú kariéru svetovej pophviezdy, aby napokon zakotvil v bratislavskom závetrí, kde sa únosom začína jeho nová kozmopolitná odysea. Príbeh sa odohráva v dvoch paralelných dejových líniách nastrihaných z krátkych kapitol pravidelne striedajúcich prítomnosť s retrospektívou. Príbeh teda spája zdanlivo nespojiteľné prostredia, akcie a stavy hrdinu do kompaktného a uveriteľného celku. A nech ide o Dubaj, Ameriku, Vietnam, Čínu či Japonsko, o prax popu či pop v praxi, obsesívne fantazmy či najvecnejšiu realitu, mladého majstra možno sotva prichytiť pri výrobe čohosi nesúrodého. Či už mieša hrušky s jablkami, jedy s liekmi, nezmysly s otrepanými múdrosťami, mixuje situácie z akčných seriálov, románov červenej knižnice a pornografických klipov, žongluje s krásnymi značkovými bábikami popkultúry, cynickými bossmi a inteligentnými teroristami, z jeho alchymistickej vývarovne vychádza vždy čosi suverénne a zmysluplné, ba ešte k tomu i nevinné, čisté a svedomité. Ktorákoľvek krkolomná akcia jeho hrdinu nás posúva po perfektne naprojektovanej dráhe k novým šokujúcim otvorenostiam. Hvorecký dozaista nešokuje ani tak samozrejmou plynulosťou deja, hrdinovými akčnými schopnosťami a duševnými stavmi, ako precíznym formulovaním poznatkov o súčasnom svete. Naskutku, človek má pocit, že číta zlovestný dramatický rozbor situácie človeka vo svete naservírovanom nepreniknuteľne vábnom obale komercie a reklamy od dákeho skvelého svetového analytika, ale číta pritom len ľahký, ale neodbytný príbeh popovej modly, ktorá nechce svoj konzumný bionóm, akokoľvek fantomatický za nijakú cenu a nijakými prostriedkami zmeniť, a keď už, tak len troškou opravdivého umenia. Hoci pozná azda všetky dôvody a vari aj prostriedky na zmenu, ostáva skalným ,,generácie skutočnej hodnoty" čakajúcim na svoj posledný hit. Hvorecký v každom prípade stavia čitateľa pred všetky tieto dôvody, prostriedky a možnosti a ponúka smelú konfrontáciu bez hepyendu. A to tak, že po tomto románe už ani slovenskú literatúru nebude možné čítať a písať tak ako pred ním.
Alexander Halvoník
