Recenzia
Alena Štrompová
04.01.2016

Poštár zvoní vždy dvakrát - James M. Cain

Preklad Alena Redlingerová
Ikar 2015

„...americký majster slova sa dokáže prihovoriť aj čitateľovi 21. storočia.“

 


Literárna pospolitosť ho titulovala ako otca americkej drsnej školy. James M. Cain vydaním debutového románu v roku 1934 šokoval, ale i nadchol množstvo čitateľov a literárnych kritikov. Dostal sa na zoznam zakázaných kníh pre neprimerané erotické a  násilnícke scény. Svojím úsporným štýlom vyhýbajúcim sa opisom a  poskytujúcim značné interpretačné rozpätie inšpiroval svetoznámeho autora Alberta Camusa. Názov dodnes ponúka množstvo výkladov významu. Niet divu, že americký majster slova sa dokáže prihovoriť aj čitateľovi 21. storočia. Jeho román Poštár zvoní vždy dvakrát vychádzajúci v reedícii môžeme pokladať za nadčasový. Príbeh tuláka Franka, Gréka Nicka a jeho manželky Cory by sa dal prerozprávať povrchne s nálepkou vášne, zrady, sklamania a  napokon i  odpustenia a  nádeje. Tieto atribúty by však román nezaradili medzi klasické diela svetovej literatúry a zrejme by sa mu neušlo niekoľko sfilmovaní s  držiteľmi Oscarov v  hlavných úlohách. Jedni hovoria o  detektívnom žánri, iní sa posúvajú ku kriminálke, filmoví tvorcovia ľúbostný trojuholník ponímajú ako romantickú drámu.

Tulák Frank zakotví v  kalifornskom motoreste vo vlastníctve spokojného Gréka Nicka Papadakisa. Ten nevlastní iba motorest, ale i svoju „bielu holubičku“ – manželku Coru. Stretnutie tuláka, ktorý nepozná zmysel ani cieľ nielen svojej cesty, ale ani života, s  v  istom zmysle dobráckym hedonistom Nickom a  vnútorne rozorvanou, z manželstva zúfalou Corou, dáva tušiť slušnú zápletku okorenenú brilantným autorským štýlom. Nečakáme dlho a  úmysel sa stane skutkom, vôbec nie násilným. Neukojiteľná vášeň prepukne v sen o slobode na strane Cory, ktorá prvýkrát pocíti intenzitu lásky, a  v  objavenie zmyslu života na strane Franka. Obaja sú ochotní za svoje (po)city bojovať akýmikoľvek prostriedkami. Uskutočnia dva pokusy o  vraždu manžela, prvý chutí mierne tragikomicky. Druhý, úspešný, posúva hranice vytúženého vzťahu do medzí, ktoré milenci nepredpokladali. Nastupuje načieranie do svedomia a  skúška dôvery pod nátlakom poisťovacích agentov a  súdnych peripetií. Aj keď ľudská spravodlivosť zlyhá na brilantnosti „šachových partií“ obhajcu a  žalobcu, na milencov doľahne rozsudok vlastného poznania: „Vtedy v noci nás pánboh pobozkal na čelo. Dal nám všetko, čo dvaja ľudia môžu mať. Ale my sme to skrátka neuniesli. Mali sme toľko lásky, ale zlomila nás...“ Deštruktívny vzťah je poznačený vinou, strachom a  vzájomným obviňovaním. Ťažoba vyslovených aj zamlčaných poryvov duše nás sprevádza až za mreže väznice s malým intermezzom vykúpenia, ktoré sa nakoniec mení na boží trest. Čitateľ sa možno za milencov pomodlí, ako vyslovuje posledné želanie Frank, a  možno v  tichu, ktoré zaznie po zavretí knihy, dôjde k  poznaniu, prečo Poštár zvoní vždy dvakrát a kde vlastne v tomto príbehu „zazvonil“...