Vyhľadávanie
Milena Lenderová a kol.: Ženy s kufříkem a nadějí
Praha: Karolinum, 2020
Kto sa rád zaoberá históriou, nie však históriou udalostí, získa prostredníctvom knihy Mileny Lenderovej Ženy s kufříkem a nadějí množstvo vedomostí o premenách európskej spoločnosti od čias osvietenského štátu približne do polovice 20. storočia. Kniha sa venuje premene pôrodných babíc na pôrodné asistentky. Autori sa veľmi podrobne zaoberali procesmi, ktoré osvietenský štát uplatňoval v prípade pôrodných babíc. Vďaka nim nadobúdala európska komunita podobu, akú zažívame dnes.
Autori knihu rozdelili do siedmich kapitol, v ktorých sa snažili zachytiť najrôznejšie aspekty rolí a premien pôrodných babíc, neskôr asistentiek. Najskôr sa venovali vývoju legislatívy, ktorá upravovala pôsobenie pôrodných babíc v habsburskej monarchii. Značnú pozornosť venovali i vzdelávaniu budúcich pôrodných babičiek. Pod vplyvom nárastu poznatkov o ľudskom tele monarchie meniace sa na moderné štáty sa od polovice 18. storočia snažili regulovať i činnosť pôrodných babíc. Najskôr od nich začali požadovať odborné vzdelanie na lekárskych fakultách. Nešlo o príliš hlboké vzdelanie, keďže kurzy trvali od troch do šiestich mesiacov a ženy si ich museli platiť. Najprv sa na vzdelávanie mohli prihlasovať len ženy, ktoré mali vlastnú skúsenosť s pôrodom. Neskôr bolo od tejto podmienky upustené, čo umožnilo príchod i mladých žien bez záväzkov, a tým aj intenzívnejšie vzdelávanie. Rakúsko-uhorská monarchia vzdelávala nové babice v jazykoch monarchie; v českých krajinách v češtine a nemčine a v uhorskej časti to boli jazyky maďarčina, nemčina i slovenčina.
Druhá kapitola sa zaoberá vzťahom cirkvi k babiciam a k premene ich vzájomného vzťahu. Pôrodné babice mali okrem povinnosti priviesť na svet zdravé dieťa a ošetriť rodičku aj významnú obradovú úlohu. Do začiatku 20. storočia to boli ony, ktoré prinášali dieťa na krst. Zároveň boli poučené, ako poskytnúť núdzový krst v prípade nebezpečenstva smrti novorodenca. Pod vplyvom nariadení štátu, ktorý babiciam dával aj úlohu robiť úradné záznamy – zapísanie do matrík, sa obradová úloha babíc vytratila.
Tretiu kapitolu venovali autori a autorky knihy vzťahom medzi lekármi a pôrodnými babicami. Pôvodne bola prítomnosť mužov pri pôrode nemysliteľná, ale postupne sa presadzovali v oblasti pôrodníctva čoraz väčšmi. Zároveň sa pôrod presunul do sféry liečebných postupov. Táto skutočnosť vyvolávala medzi babicami a lekármi napätie, čo výrazne ovplyvnilo aj súčasnú podobu pôrodníctva.
Štvrtá kapitola sa venuje pokusu o kolektívny portrét pôrodnej babice, neskôr asistentky. V piatej kapitole je priblížená aj negatívna rola tých babíc, ktoré robili potraty. Šiesta kapitola popisuje proces formovania stavovského povedomia a postupnú premenu babíc na pôrodné asistentky a ženské sestry.
Záver knihy je venovaný modernej literatúre vzťahujúcej sa k téme pôrodov. Vo svete sa téma skúma nielen z medicínskeho, ale aj kultúrno-antropologického hľadiska. Práve kultúrno-antropologický prístup otvára nové pohľady na tému a pomáha porozumieť mnohým aspektom pôrodníctva.
