Posvietenie do papierových nocí

Noc je pre deti najtajuplnejšou časťou dňa, vďaka občas strašidelnej tme. Tá všeličo skrýva, a tiež odhaľuje. Magickou sa ale stáva práve prítomnosťou kontrastného svetla, ktoré fascinujúco mení podobu známych vecí, cez deň nenápadných a všedných. Nokturno zdobí pitoresknou svetlohrou prírody i kolosálnymi formáciami nablýskaného mesta, prebúdzajúc pocity slávnostného krásna, očarenia, zábavy, dobrodružstva alebo záhady .

Na tom sa snažia stavať aj tvorcovia obrázkových publikácií pre deti Príroda v noci Mesto v noci. Malí čitatelia, pre ktorých je vzrušujúce už len to, keď nemusia ísť spať, smú nakuknúť pod perinu noci, prilákaní pútavým ilustračným stvárnením, plným luminiscenčných divov, ozajstných (čaro nočného lunaparku, prístavu) či fantaskných (prízraky, rozprávkové bytosti). Nočná optika je skrátka jedným z faktorov zázračna a autori detských kníh to vedia a umne spracúvajú.

Nezabúda sa na hviezdy, zasnežený park v mäkkom svetle lámp, ticho blikajúci podmorský svet a podobne ladenú poetiku, ktorá iste ulahodí detskej duši a vyvolá v nej prirodzený záujem. Modro-žlté knižky dokonca v tme svietia. Komu by sa to nepáčilo – veď sme ako malí čakali na fosforové nálepky, kým sa pod lampou nabijú, alebo ich vycapili na slnko a potom s nimi utekali do tmy v komore. Ten pocit je stále rovnaký. Jéj. Premkne vás aj teraz, kým sa do kníh nezačítate. Prezerať si knižku a čítať ju sú totiž dve rozdielne veci.

Príroda v noci Mesto v noci patria k renesančne populárnej vlne zábavno-náučných kníh, na ktorej sa vezie mnoho súčasných titulov detskej literatúry. Vystavané na vizuálne čistom, deťmi ľahko prijateľnom defilé obrázkov, v snahe encyklopedicky, až skratkovito osvetliť fungovanie jednotlivých vecí, bohato navrstvených, no heslovito náhodne vykrojených z reality, o ktorej potom máme pocit, akoby sme sa veľa dozvedeli. Tomu je prispôsobený výber prostredí i predmetov, zaradených do kníh tak, aby vytvorili pomerne klišéovitý kaleidoskop, ktorý ale nestihne nudiť. Nemožno povedať, žeby mal pre čitateľa, detského či dospelého, pridanú vedomostnú hodnotu, i keď je sranda dozvedieť sa, že existuje nejaký luciferín. Tým to však končí.

Knižky sú vyhotovené veľmi atraktívne, svietiaci atrament, skladačka zaujímavostí ako z legendárneho Fifíka a pekne jednoduchá estetika i grafická prehľadnosť im určite zabezpečia miesto v nejednej detskej knižnici. Kúzlo papierovej tmy však trocha vyprchá, keď si na ňu posvietime.

Hoci je z Nocí vydavateľstva Albatros už napohľad jasné, že nejde o výtvarné unikáty, ilustrované atlasy a iné dizajnové kúsky ako napríklad poľské Mapy, Včely a pod., predsa len je aj pri knižnom diele s komerčným zámerom, na ktorom nie je samo o sebe nič neobvyklé ani zlé, o to viac žiaduce kvalitné spracovanie. Albatros ale dopláca na množstvo sprievodných javov bleskovej produkcie a zbežnej, slabej redakcie. Hoci sú stránky knižiek napohľad obsypané informáciami a zaujímavosťami, naozaj nového sa deti z knihy dozvedia málo. Napríklad to, že sú v niektorých krajinách svetlá áut zapnuté aj počas dňa áno, ale to, že je tomu tak aj u nás už nie – z kontextu to vyznieva práve obrátene. Obrázky občas navyše nekorešpondujú s textom a ako sa dá vysvetliť, že je Kasiopeja nakreslená obrátene, ako M, keď hneď vedľa sa píše (a to sa vie), že je to W? Zbytočných chýb, ktoré určite neuniknú detskému „prečo“, sú tieto veselé knižky plné.

Asi najvýraznejším nedostatkom je však nešikovný preklad, ktorý formálne prispieva k už aj tak zreteľnej obsahovej neadresnosti textu, na obale síce prezentovaného ako hravého, no v skutočnosti naťukaného buď dosť polopatisticky, alebo priveľmi odborne (bum – „elektroluminiscenčné diódy“ a bez dlhých rečí fičíme ďalej, milé deti). Hravou je tak v knihách výlučne obrázková časť – ak považujeme za hravé obrázky samotné.

Býva pravidlom schválnosti, že na veci, ktoré sú nám najbližšie, si dávame najmenší pozor – Albatros, pôvodne české vydavateľstvo, si musí svoje preklady do slovenčiny „pohlídat“ troška viac. Predovšetkým štylisticky. V krátkych sprievodných textíkoch je čechizmov, neobratných slovných spojení a nespisovných slov priveľa na to, aby sa dali označiť ako prehliadnutie. Z hľadiska cieľovej skupiny čitateľov je na pováženie, či radšej nepočkať na prípadné druhé vydanie. Veľké vydavateľstvá, ktoré sa na presýtený, ale stále pýtajúci trh detskej literatúry snažia produkovať množstvo publikácií, by sa mali zamerať na kvalitu o to viac, o čo rýchlejším tempom pracujú. Inak je výsledok až nepozoruhodne lacný, čo je pri nápaditej myšlienke škoda.

Problémom týchto remeselne pekne vymyslených knižiek je teda text, plný kostrbatých výrazov, ktoré možno v češtine znejú prirodzene, no v slovenčine priam neuveriteľne: „fujha“. Kto by to bol povedal. Zo slovenských detí asi nik. Doslovný preklad sa nevypláca, tobôž nie z príbuzných jazykov. Za všetko veta: „S čelovou lampou pripevnou k hlave obyčajným opaskom si posvietiš kamkoľvek obyčajným otočením hlavy.“ Hm. Nehovoriac o nespisovných výrazoch a nadužívaných či nesprávne používaných spojeniach – „vzhliada dolu“ , „svetluška“ a podobne „hravé texty“, s ktorými sa ale knižky pripravujú o základ priblíženia sa k detským čitateľom – zrozumiteľnosť. Schválne používam termín čitateľ, listovatelia budú totiž mať radosť tak či tak. Pre deti je ale nevyhnutné prijímať kvalitu, ak ju majú neskôr produkovať. Dobrý a pekný nápad, aj recyklovaný, so sympatickým potenciálom, sa môže pokaziť, pokiaľ sa mu vo výrobnej fáze nevenuje dostatočný priestor či počet ľudí.

Snáď sa to pri tvorbe prípadných ďalších dielov nočnej série podarí nielen naoko, ale naozaj.