Recenzia
01.10.2020

Potichu, múdro, tolerantne

Martin, Vydavateľstvo B.U.L.L.O. 1997

 

Milan Šmelko vo svojej druhej knižke, ktorou sa pripomenul čitateľom po sedemnástich rokoch, otvára deťom dvere do celého sveta. Ide o svet fantázie, zázrakov, kúziel, výmyslov a hádaniek. Vtipné a svieže básničky plné metafor, prekvapujúcich okamihov i „múdrosti života“ dokážu pozitívne vplývať na dnešného malého predčitateľa i čitateľa.

Kniha Čo varí leto obsahuje mnoho otázok a odpovedí. Možno oceniť, že autor pristupuje k dieťaťu prostredníctvom veršov s pietou, nepreceňuje ho, ani nepodceňuje, berie ho v jeho viacrozmernosti ako rovnocenného partnera. K dieťaťu má úctu, lebo ako sám píše na záložke knihy, dieťa je „poéziou, tichou modlitbou“. Rozvíja u detí tvorivosť, zadáva im úlohy, mnohé básničky možno využiť na precvičovanie výslovnosti niektorých spoluhlások (r, l), nenásilne upozorňuje na niektoré ľudské hodnoty (vzájomná pomoc), deti vychováva a učí, ako sa majú správať k zvieratám. Šmelkove básničky sú „všetkým deťom pre radosť / Veď tej nie je nikdy dosť.“ (s. 18). Básne väčšinou vyúsťujú do prekvapivých point, ktoré sú zároveň aj odpoveďami na otázky z prvej časti zbierky.

Knižku možno považovať za detskú miniencyklopédiu, z ktorej sa detský čitateľ aj veľa naučí, lebo autor ho vedie za ruku prírodou – potichu, múdro a tolerantne. Mnohé básne sa nekončia jednoznačnou odpoveďou – vysvetlením, ale sú zahalené tajomstvom, sú nedopovedané – dieťa je nútené uvažovať, hľadať súvislosti, vzájomné vzťahy, samostatne sa pohybovať v priestore logiky a etiky. V zbierke nájdeme mnoho slovných hračiek, atypických slovných spojení, čím vznikajú nové, mnohokrát vtipné významy. Myšlienkové pochody a vynaliezavosť autora sú bezhraničné, veľakrát nemajú ďaleko od absurdity, voňajú slobodou, lietajú na krídlach fantázie.

K formátu knižky – A 6 (z hľadiska jej používania malými čitateľmi s až tak nevyvinutou jemnou motorikou) možno mať isté výhrady. Aj zaujímavé ilustrácie Ivana Bílýho, vzhľadom na malý formát knihy, nenapĺňajú úplne to, čo sa od ilustrácií v detskej knižke očakáva – dotvárať text a detskú fantáziu nasmerovávať aj inými smermi, do iných, netušených polôh.

Šmelkov knižný návrat je skôr tichý, skromný, na druhej strane nádejný, osviežujúci a obohacujúci detských čitateľov. Teda – autor sa vybral medzi deti bez bubna. O to viac v jeho poetickom pokrme nájdeme lásky, hravosti a fantázie. Dobrú chuť.

Jozef Tatár

TATÁR, Jozef: Potichu, múdro, tolerantne (Milan Šmelko: Čo varí leto). In: Knižná revue, roč. VIII, 4. 2. 1998, č. 3, s. 5.