Recenzia
Janka Kršiaková
16.12.2013

Potom - Rosamund Luptonová

Preklad Jozef Kot
Ikar 2013

Napísanie knihy dnes nie je ničím výnimočným. Napísanie dobrej knihy si už ale čo-to vyžaduje, napríklad istú dávku remeselnej zručnosti a umenia. Napísanie excelentnej knihy chce vycibrenú myseľ, dostatok vkusu a sebareflexie, aby človek aj sám dokázal usúdiť, že to, čo produkuje, má patričnú hodnotu. Britská autorka Rosamund Luptonová napísala knihu. Nie zlú, nie excelentnú, ale dobrú.

Príbeh matky a dcéry, ktoré sa vážne zrania pri požiari a potom mimo svojich tiel pozorujú svet okolo seba, je nad očakávania zaujímavý. Zásadným spôsobom sa na tom podieľa najmä autorkou zvolená rozprávačská technika. Narátorom je totiž matka, ktorá sa primárne prihovára svojmu manželovi, až potom čitateľovi. Manželovi chce rozpovedať, čo sa stalo, spolu s ním chce zistiť, kto to všetko spôsobil, jemu chce „pošepnúť“ svoje posledné slová.

Rosamund Luptonová má pomerne veľké skúsenosti s písaním, jej práce sú čitateľsky úspešné, pomaly si teda buduje renomé zdatnej a povšimnutiahodnej autorky. Vie, ako zaujať, ako urobiť príbeh podmanivým. Dozaista sa na tom podpísal i fakt, že pôvodne pôsobila ako scenáristka. Už jej prvý román Sestra sa stal bestsellerom a vo Veľkej Británii bol považovaný za najúspešnejší debut roka. Kniha Potom tiež zaznamenala nemalý úspech a uvažuje sa o jej sfilmovaní, čo v kontexte pôvodného povolania autorky vlastne nie je prekvapujúce.

Čo však prekvapujúce je, je mierna predvídateľnosť tejto prózy. Čitateľsky dosť skúsený prijímateľ môže v tretine knihy odtušiť, kto je vinníkom. Zaujímavé zostávajú potom už len jeho príčiny. Celkový dojem sa tým síce nekazí, len je to práve ten dôvod, prečo román Potom zostáva „len“ dobrou knihou.

Próza na pomedzí detektívky a drámy by v sebe mala skrývať odhalenie. Nejaký moment zaručujúci údiv. Keďže okrem rodinnej drámy, ktorá život zrazu rapídne posunie úplne iným smerom, sa Luptonová v románe snaží o detektívnu vsuvku, mohla čitateľa nechať viac bádať. Aspoň o čosi. Dozvedel sa toho dosť o živote jednej rodiny, o nesprávnych názoroch a predsudkoch a azda si aj uvedomil, že niekedy treba dať druhú šancu, ale možno mohol zistiť viac aj o čomsi inom – o zmysle toho všetkého.