Recenzia
Alžbeta Uríková
11.11.2019

Potreba ochrany prírody

Miroslav Saniga je obľúbený prírodovedec, popularizátor a autor. Doteraz napísal 70 kníh pre deti aj dospelých, množstvo článkov do odborných časopisov, spolupracoval na niekoľkých dokumentoch Slovenskej televízie. Za prácu sa mu dostalo mnoho ocenení, naposledy napríklad cenu SAV za vedecko-popularizačnú a vzdelávaciu činnosť. V súčasnosti pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene. 

Jeho najnovšia kniha Krížom-krážom prírodou má byť pozvaním do prírody. Pomocou príbehov sa snaží priblížiť mladým čitateľom krásu lesov vo Veľkej Fatre a život ich obyvateľov.

 

Lyrickosť a klišé

Jednotlivými príbehmi vás sprevádzajú lesník ujo Paľo a malý Janko. V anotácii na obálke aj v úvode síce autor (a vydavateľ) tvrdí, že rozprávačom je storočná tetuška Jedlička, o tej však v celom texte nepadne ani slovo. Kniha je doplnená bohatým obrazovým materiálom. Nádherné fotografie, detailné zábery zvierat a rastlín aj náladové krajinky, dokonca aj pár ilustrácií sú dielom autora.

Kniha sa začína kapitolami čiastočne lyrických opisov lesa. Zrejme majú za úlohu bližšie sprostredkovať čitateľom zázraky a silu prírody. No akýkoľvek pokus o popis krás a mágie života ostáva dobre skrytý v balaste prehnaných prirovnaní a klišé. Stromy, junáci a velikáni sa vypínajú a pýšia, les prezlieka odev, obloha lenivo tratí farby, Jankove oči sú vždy bystré a Paľove líca pričasto zmáčajú slzy. Nebolo by to také zlé, ak by autor nemal potrebu neúnosne opakovať tie isté výrazy. Tak v jednom odseku môžete čítať o tom, ako „sa pomedzi mohutné balvany” vinie „mohutný jarný potôčik”. Vtáčik murárik sa tu mení z opereného motýľa na opereného krásavca až konečne na opereného vtáka. Žiadne podstatné meno neostane bez prívlastku.

 

Zamilovať sa do prírody

Po niekoľkých stranách našťastie Saniga mení spôsob rozprávania. Namiesto zachytávania atmosféry popisuje to, čo sa v lese deje. Nasleduje jedno z najzaujímavejších rozprávaní o našej prírode, aké sa vám môže dostať. Dobrodružstvá, ktoré dvaja hrdinovia prežívajú, sa ľahko vyrovnajú hocakému akčnému dokumentu z africkej savany.

Krásne vidieť, ako sa Janko pod vedením skúseného uja Paľa postupne zamiluje do prírody. Začínajú nenáročnými vychádzkami, počas ktorých pozorujú, ako sa les mení v jednotlivých ročných obdobiach. Pokračujú skorým ranným predstavením hlucháňa hôrneho s jeho ľúbostnými etudami či sledovaním raritného murárika červenokrídleho. Keď sa stanú svedkami jelenieho zápasu, je už malý Janko chytený. A aj čitateľ. Verím, že budete s napätím počítať vyliahnuté sýkorky v hniezde, sledovať medvediu rodinku alebo dúfať, že hniezdo s mladým orlom skalným neostane dlho bez dozoru rodičov.

Saniga sa nevyhýba ani temnejším stránkam života. Hrdinovia na posede uvidia hostinu lesných dravcov na mŕtvej srne. Prirodzene vedie čitateľov k poznaniu, že aj keď zvieratá škodia v lesnej škôlke, nemôžeme ich zabíjať. Mladé stromčeky sa vysadia znova na jar, ale hlucháňa už do slovenských lesov nikto nevráti. Naopak, pri medveďovi, ktorý opakovane terorizuje ovčie stádo, sa treba uchýliť k drsnému riešeniu. Autor znova vysvetľuje, prečo je to nevyhnutné.

Na potulkách slovenskou krajinou

Odmenou Jankovi aj čitateľovi je jeden z posledných príbehov o prikrmovaní zvierat v zime. Samotná blízkosť a dôvera inak plachých zvierat je práve tým čarovným zážitkom, ktorý čitateľ dokáže hlboko precítiť spolu s autorom. Netreba žiadne vzletné slová. Aj tú trochu pátosu viete prepáčiť.

Dlho po dočítaní vo vás ostane úžas nad všetkými zázrakmi, ktoré sa v lesoch denne odohrávajú. Možno zatúžite mať takého uja Paľa aj vy. Alebo pochopíte, že ľudí ako on môže byť len pár a najlepšie, čo môžete urobiť, je nepridávať im prácu. V tom Sanigova kniha exceluje. Zamilujete sa a pocítite potrebu prírodu ochraňovať. Nie nejakú vzdialenú exotickú džungľu, ale tú našu, na ktorú, dúfam, narazia aj vaše vnúčatá pri potulkách krajinou Slovenska.