Vyhľadávanie
Bratislava, Trio Publishing 2012
Ako hlboko môže človek klesnúť? Je viera v dôstojnejší život iba bezduchým výrazom ulicou udupaného jedinca? Aké, a či vôbec existujú hranice medzi ľuďmi z „normálneho“ života a bez domovcami? Peter Sorát, mimochodom bezdomovec, odpovedá (nielen) na tieto a ešte závažnejšie spoločenské otázky v debute Pouličný diviak. Kompozične vyrovnaný celok, koncipovaný ako súbor zážitkov a spomienok, je sumarizačným vydaním jeho rovnomenných zápiskov. Ako v úvode podotýka, „na začiatku tejto knižky nebolo žiadne slovo, ale Čin“. A práve aktívny vzťah k životu, neoblomná túžba po ňom a úprimná viera v človeka, to je duchovný odkaz, premietajúci sa širokospektrálne na pozadí Pouličného diviaka. S humorom a nemalou dávkou (seba)irónie reflektuje osobnú skúsenosť stroskotaného odpadlíka postihnutého nezávideniahodným osudom, ktorú možno chápať paušálne, teda pre celé homelesácke spoločenstvo. A ako znie jeho životná filozofia? Explicitne a bez zbytočného „smoklenia“ odpovedá: „Ulica mi dala hrošiu kožu. Je zbytočné smokliť a utápať sa v žiali.“ Sorát sa však prejavil aj ako nemilosrdný kritik: s inkvizítorskou presnosťou pomenúva zvrátené javy sužujúce legitimitu súčasného človeka a kritiku adresuje aj do vlastných radov. Prihliadnuc na výpovedné kvality textu je názov publikácie pre čitateľa do určitej miery záväzný; paralelu medzi obsahom a názvom možno hľadať v súradniciach dravého spôsobu života a istej živočíšnosti, najvýraznejšími motívmi Pouličného diviaka. I keď niektorým pasážam možno vyčítať eklektickosť, je potrebné ju bez prižmúrenia oka ospravedlniť; je nutné chápať ju v interakcii s autorovým spoločenským statusom. Aj pri Sorátovej neprofesionálnej povahe spisovateľského gesta mu nemôžeme uprieť snahu o literárnu jedinečnosť: možno považovať chaotickosť kompozície (výberovosť a chronologická nezávislosť príbehov) za estetický prvok alebo zbytočnú komplikáciu voči prirodzenému poriadku? Je len na vnímavosti čitateľa, aký obraz si urobí. Najtypickejší zo Sorátových atribútov však treba hľadať medzi riadkami, mimo fyzického sveta hlások - a tým je jeho osobné víťazstvo. Treba dodať, že sa na ňom podieľali aj slovenskí spisovatelia, ktorí na tento projekt dobrovoľne finančne prispeli.
