Kam sa uchyľuje slovo?
Poviedka 2004. Zborník najlepších prác ôsmeho ročníka literárnej súťaže
Bratislava, Koloman Kertész Bagala (L.C.A. Publishers group) 2004
Optimizmus a iniciatívnosť vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu zacielené na podporu talentov v oblasti prozaickej tvorby – zdá sa – nepozná hraníc. Dôkazom je už v poradí ôsmy ročník literárnej súťaže Poviedka s počtom 708 prijatých súťažných prác z 242 miest a obcí Slovenska.
Omnoho dôležitejšie ako cifry a štatistické hodnotenia sú však samotné texty. O nich predseda poroty Oliver Bakoš v úvodných riadkoch tohto zborníka hovorí: „porota každej poviedke venovala primeranú pozornosť a tie najlepšie z nich, v rámci svojich možností, primerane ocenila. Predsa však v množstve textov nenašla práve ten priestor, v ktorom by sa invencia a skúsenosť autorov snúbili spôsobom, ktorý by presvedčivo vyvrátil mnohé výhrady, a ktorý by umožnil danému textu i autorovi spočinúť úplne na vrchole.“ Napriek tomu neudelené prvenstvo nijako nenarúša pôžitok z čítania toho najlepšieho, čo sa na tohtoročnej Poviedke „urodilo“. Chýbajúcim článkom reťazca je iba Agda Bavi Pain: porušil podmienku, podľa ktorej prihlásená práca ani jej časť nesmie byť do slávnostného vyhlásenia výsledkov nikde publikovaná, a tak sa nakoniec s poviedkou Koniec sveta v súťaži neumiestnil.
Zborník deviatich najlepších prác tvorí zaujímavú mozaiku špecifických prístupov k myšlienkovej i formálnej výstavbe jednotlivých textov; vyvierajú z inakosti zmýšľania a prezentácie vlastnej životnej filozofie. Badateľné sú drobné, nepatrné posuny i zjavné odchýlky, ktoré čitateľovi úspešne bránia v predstave nudnej, jednoliatej výpovede. No poďme pekne po poriadku.
Majster sarkazmu a irónie Balla vo svojom krátkom životopisnom príhovore skalopevne trvá na tom, že sa vôbec nevenoval a nevenuje ničomu veľkému a podstatnému alebo si túto skutočnosť absolútne nevšimol. Zato však pozýva na návštevu do rodiny, ktorá navonok zodpovedá klasickému vzorcu 2+2 (otec, mama a dvaja potomkovia), no už o to menej vzorcu fungujúcej rodiny. Deprimujúca prítomnosť slabošského otca, absencia šťastia, život na cudzí účet a napĺňanie cudzích zámerov sa kryštalizuje v „ballovsky“ trpký až desivý príbeh.
Pri čítaní poviedky Ľubomíra Foltána o Pikinovi z robotníckej štvrte som si spomenula na postavičku mentálne zaostalého, no dojemne dobráckeho Otíka z úspešného filmu Vesničko má středisková. Nie, Pikino nie je jeho vernou kópiou, no jeho pocit stratenosti vo veľkom svete a túžba po návrate do rodnej štvrte, ktorá sa mu stane napokon osudnou, naznačujú istú paralelu, moment, ktorý obe postavy – filmovú i literárnu – spája.
V odlišnej štýlovej rovine rozvíja svoj príbeh Tibor Havlík, ktorý sa rozhodol staviť na tragikomickú kartu a tento zámer zrealizoval v časovom rozsahu jedného chaotického dňa na vzorke obyvateľov dediny, ktorú by sme celkom pokojne mohli nazvať hoci Kocúrkovom.
Karol D. Horváth v detstve bažil po pozícii sólového gitaristu, no nespĺňal potrebné náležitosti (vrátane hudobného sluchu). A tak absolútnym sluchom obdaril hudobného režiséra Julka, ktorý si cestu spod ochranného krídla svojej razantnej a egocentrickej mamičky hľadá s nemalým zanietením a za skutočne čudných okolností.
Sedemdesiatnik J. S. Jankin tematizuje aktuálne prvky súčasnej spoločnosti cez postavu svojského bezdomovca Dédé. Skvelý prúd dialógov, otázky politiky, verejného poriadku a podsvetia dodávajú jeho poviedke dramatický náboj.
Jaroslav Klus vie svoje o kameňoch, kruhoch na vode, svadobnom obrade i absurdných situáciách, o ktoré v jeho príjemne melancholickej poviedke nie je núdza.
Ostrieľaný Peter Krištúfek zašiel ešte ďalej a za hlavného protagonistu príbehu (hoci pasívneho) zvolil embryo menom Arnold. Poviedku osobitne odporúčam milovníkom záhad a paranormálnych javov.
A konečne ženy. Ivana Lacková a Barbara Pribylincová. Obe zdatné v psychologických námetoch. Tá prvá píše o nevere muža, tá druhá o krehkosti ženy. Samozrejme, v rámci oveľa hlbších a spletitejších súvislostí.
O poviedkach a ich tvorcoch sa na tomto mieste patrí zmieniť iba informatívne, v krátkosti. Zámerne. Bolo by zločinom prezrádzať pointy a hatiť cestu čitateľským zážitkom. Preto sa v prípade záujmu a nezodpovedaných otázok obráťte s dôverou na vaše najbližšie kníhkupectvo.
Jitka Rožňová