Recenzia
Jitka Rožňová
13.09.2004

Poviedka 2004. Zborník najlepších prác ôsmeho ročníka literárnej súťaže

 

Kam sa uchyľuje slovo?

Poviedka 2004. Zborník najlepších prác ôsmeho ročníka literárnej súťaže

Bratislava, Koloman Kertész Bagala (L.C.A. Publishers group) 2004

  Optimizmus a iniciatívnosť vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu zacielené na podporu talentov v oblasti prozaickej tvorby – zdá sa – nepozná hraníc. Dôkazom je už v poradí ôsmy ročník literárnej súťaže Poviedka s počtom 708 prijatých súťažných prác z 242 miest a obcí Slovenska.

  Omnoho dôležitejšie ako cifry a štatistické hodnotenia sú však samotné texty. O nich predseda poroty Oliver Bakoš v úvodných riadkoch tohto zborníka hovorí: „porota každej poviedke venovala primeranú pozornosť a tie najlepšie z nich, v rámci svojich možností, primerane ocenila. Predsa však v množstve textov nenašla práve ten priestor, v ktorom by sa invencia a skúsenosť autorov snúbili spôsobom, ktorý by presvedčivo vyvrátil mnohé výhrady, a ktorý by umožnil danému textu i autorovi spočinúť úplne na vrchole. Napriek tomu neudelené prvenstvo nijako nenarúša pôžitok z čítania toho najlepšieho, čo sa na tohtoročnej Poviedke „urodilo“. Chýbajúcim článkom reťazca je iba Agda Bavi Pain: porušil podmienku, podľa ktorej prihlásená práca ani jej časť nesmie byť do slávnostného vyhlásenia výsledkov nikde publikovaná, a tak sa nakoniec s poviedkou Koniec sveta v súťaži neumiestnil.

  Zborník deviatich najlepších prác tvorí zaujímavú mozaiku špecifických prístupov k myšlienkovej i formálnej výstavbe jednotlivých textov; vyvierajú z inakosti zmýšľania a prezentácie vlastnej životnej filozofie. Badateľné sú drobné, nepatrné posuny i zjavné odchýlky, ktoré čitateľovi úspešne bránia v predstave nudnej, jednoliatej výpovede. No poďme pekne po poriadku.

  Majster sarkazmu a irónie Balla vo svojom krátkom životopisnom príhovore skalopevne trvá na tom, že sa vôbec nevenoval a nevenuje ničomu veľkému a podstatnému alebo si túto skutočnosť absolútne nevšimol. Zato však pozýva na návštevu do rodiny, ktorá navonok zodpovedá klasickému vzorcu 2+2 (otec, mama a dvaja potomkovia), no už o to menej vzorcu fungujúcej rodiny. Deprimujúca prítomnosť slabošského otca, absencia šťastia, život na cudzí účet a napĺňanie cudzích zámerov sa kryštalizuje v „ballovsky“ trpký až desivý príbeh.

  Pri čítaní poviedky Ľubomíra Foltána o Pikinovi z robotníckej štvrte som si spomenula na postavičku mentálne zaostalého, no dojemne dobráckeho Otíka z úspešného filmu Vesničko má středisková. Nie, Pikino nie je jeho vernou kópiou, no jeho pocit stratenosti vo veľkom svete a túžba po návrate do rodnej štvrte, ktorá sa mu stane napokon osudnou, naznačujú istú paralelu, moment, ktorý obe postavy – filmovú i literárnu – spája.

  V odlišnej štýlovej rovine rozvíja svoj príbeh Tibor Havlík, ktorý sa rozhodol staviť na tragikomickú kartu a tento zámer zrealizoval v časovom rozsahu jedného chaotického dňa na vzorke obyvateľov dediny, ktorú by sme celkom pokojne mohli nazvať hoci Kocúrkovom.

  Karol D. Horváth v detstve bažil po pozícii sólového gitaristu, no nespĺňal potrebné náležitosti (vrátane hudobného sluchu). A tak absolútnym sluchom obdaril hudobného režiséra Julka, ktorý si cestu spod ochranného krídla svojej razantnej a egocentrickej mamičky hľadá s nemalým zanietením a za skutočne čudných okolností.

  Sedemdesiatnik J. S. Jankin tematizuje aktuálne prvky súčasnej spoločnosti cez postavu svojského bezdomovca Dédé. Skvelý prúd dialógov, otázky politiky, verejného poriadku a podsvetia dodávajú jeho poviedke dramatický náboj.

  Jaroslav Klus vie svoje o kameňoch, kruhoch na vode, svadobnom obrade i absurdných situáciách, o ktoré v jeho príjemne melancholickej poviedke nie je núdza.

  Ostrieľaný Peter Krištúfek zašiel ešte ďalej a za hlavného protagonistu príbehu (hoci pasívneho) zvolil embryo menom Arnold. Poviedku osobitne odporúčam milovníkom záhad a paranormálnych javov.

  A konečne ženy. Ivana LackováBarbara Pribylincová. Obe zdatné v psychologických námetoch. Tá prvá píše o nevere muža, tá druhá o krehkosti ženy. Samozrejme, v rámci oveľa hlbších a spletitejších súvislostí.

  O poviedkach a ich tvorcoch sa na tomto mieste patrí zmieniť iba informatívne, v krátkosti. Zámerne. Bolo by zločinom prezrádzať pointy a hatiť cestu čitateľským zážitkom. Preto sa v prípade záujmu a nezodpovedaných otázok obráťte s dôverou na vaše najbližšie kníhkupectvo.

Jitka Rožňová