Recenzia
Michaela Geisbacherová
05.01.2006

Poviedky - Franz Kafka - Ako stromy v snehu

Ako stromy v snehu

Ako stromy v snehu

Franz Kafka

Poviedky

Bratislava, Kalligram 2005

Preklad Milan Žitný

Konečne uzrela svetlo sveta u nás markantne chýbajúca súborná zbierka Kafkových poviedok, ktorúnám sprostredkoval prekladateľ Milan Žitný. Jeho meno zaručuje vysokú kvalitu prekladu, čo si Kafkov jazyk a spôsob písania nevyhnutne vyžaduje, ak má aj preklad zachovať hodnotu originálu.  Kafkov jazyk je v protiklade k témam muzikálny, melodický a akýsi celistvý. Zachovať tieto kvality jazyka aj v slovenskom preklade je úloha náročná. Podľa môjho názoru sa to prekladateľovi podarilo a melodickosť, ucelenosť textu a takisto jeho ľubozvučnosť a autentickosť ostali aj v slovenskom Kafkovi.

Treba povedať, že u Kafku je pojem poviedky trochu zavádzajúci, pretože nejde len o klasický literárny žáner poviedky,, ako ho vo všeobecnosti poznáme, ale zahŕňa v sebe aj iné literárne útvary, ako podobenstvá, bájky, aforizmy, úvahy, románové fragmenty či akési miniromány.

Tematika týchto „poviedok“ je klasicky kafkovská, ako ju poznáme z jeho románov: osamelosť, „vyvrhnutosť“ do sveta, odcudzenosť, neschopnosť akéhokoľvek vzťahu či k ženskému pohlaviu alebo k rodinným príslušníkom (najmä komplikované a rozporuplné vzťahy s otcom). Stretávame sa tu s Kafkovou „estetikou škaredosti“, s prelínaním ľudského a zvieracieho, s úradníckou byrokraciou, zavedie nás do súdnych miestností, zavanie na nás bezmocnosť človeka voči úradom a úradníkom.

Poviedky sú zoradené chronologicky. Rok ich zrodu je uvedený na záver každej poviedky.

Pre našu lepšiu orientáciu a prehľad v Kafkovom živote a diele nám prekladateľ ponúka aj chronológiu života a diela Franza Kafku, po nej pripája aj fundovaný doslov. V ňom sa Milan Žitný zaoberá prepojenosťou, vzájomnou závislosťou a neodlučiteľnosťou Kafkovho života a jeho diela. V závere doslovu sa venuje aj problematike prekladu Kafkových diel na Slovensku a v Čechách, súdobej situácii a podmienkam, pričom nám odkrýva fakt, prečo na Slovensku do dnešných dní takáto súborná zbierka poviedok chýbala.      

Na záver by som chcela budúcich čitateľov zaujať mojou asi najobľúbenejšou Kafkovou „myšlienkou“ a pozvať ich takto do jeho sveta: „Lebo sme ako kmene stromov v snehu. Napohľad k nemu hladko priliehajú, a zdá sa, akoby sme ich nepatrným nárazom mohli odsunúť. Nie, to nejde, sú pevne so zemou zrastené. Pravda, aj to je len  zdanie.“ (Stromy)

Michaela Geisbacherová