Vyhľadávanie
Richard Powers: V korunách stromov
Preklad: Samuel Marec
Bratislava: Premedia, 2020
Považujem za cenné, že americký spisovateľ Richard Powers (1957) konečne vyšiel v slovenčine. Akurát škoda, že do nášho jazyka vstupuje knihou V korunách stromov (The Overstory). Hrubá próza sa začína razantne, priam blockbusterovo bombasticky. Deväť hlavných postáv postupne spoznávame v okamihoch, keď im tragicky zomierajú početní príbuzní, keď skáču padákom z horiaceho lietadla, zlyhajú v sľubnej kariére, ich profesori kolabujú na prednáške, tragicky sa zrania pri páde alebo ich takmer uškvarí elektrický prúd.
Zručne napísaný a výborne editovaný úvod pripomína Powersove vrcholné diela, najmä román Stopy pamäti, v ktorom sa čitateľ ponorí do pozoruhodného vnútra muža so zriedkavým Capgrasovým syndrómom, keď pacient vlastných príbuzných považuje za dvojníkov. Lenže tam sa nehoda rozvinula na autentický dramatický príbeh o hľadaní pravdy, zložitosti poznania moderného sveta a ilúziách identity. V korunách stromov sa po tretine prepadá do zarážajúceho schematizmu a nudy.
Ekologické motívy sa objavili vo viacerých autorových prózach, ale až tu im poskytol dominantný priestor, pričom históriu a osud amerických stromov vyrozprával, žiaľ, zaujímavejšie a štylisticky zručnejšie ako motiváciu a konanie literárnych postáv. Príbeh sa rozvíja silene, dej sa zbytočne naťahuje a zvraty (nechcené zabitie, ekologický terorizmus, plánovaná samovražda) vyznievajú nepravdepodobne, a čo je horšie, melodramaticky.
Powers rád epikou sprostredkúva vedu; raz medicínu, inokedy genetiku, neurovedu, kunsthistóriu či kybernetiku, nie náhodou sa ako k jednému zo svojich vzorov hlási k Rakúšanovi Robertovi Musilovi.
„Jedným z mojich umeleckých pôžitkov je znovuobjavovanie samého seba pri každej novej knihe,“ priznal Powers v rozhovore pre prestížny Paris Review. „Ak sa chystáte ponoriť do projektu na tri roky, prečo sa nepozrieť do končín sveta, ktoré sú vám úplne cudzie, a nevydať sa tam na cestu?“
Powersove rozsiahle romány niekedy trpia istou epickou vykonštruovanosťou a prílišnou snahou o myšlienkové posolstvo na úkor estetického pôžitku: svadba nemeckého Žida a Afroameričanky v roku 1939 v románe Časy, keď sme spievali o rasizme v povojnových USA alebo pygmalionovská fantastika o umelej inteligencii a pseudoautobiografia Galatea 2.2.
Spisovateľ pôvodne vyštudoval fyziku a pracoval ako programátor, dokonca pre člena španielskej kráľovskej rodiny v exile vytvoril prvý softvér na obchodovanie s hedge fondmi v reálnom čase. Aj tentoraz jeden z hrdinov posadnuto pracuje s komputerom, tvorí rozsiahle počítačové hry, ale inak jeho osud súvisí so spletitým príbehom len voľne a nepresvedčivo – keby sa postava vyškrtla, celku by to neublížilo.
Powers priznane nadväzuje na bohatú tradíciu amerických naturalistov. Autorky a autori, často v prvej osobe, zaznamenávali svoje skúsenosti s ničením pôvodnej prírody a krajiny najmä v súvislosti s postupujúcou priemyselnou revolúciou a odmietali americký sen o úspechu aj za cenu ničenia zdrojov a genocídy pôvodného obyvateľstva. Zvlášť si cením pripomenutie zoológa, zakladateľa národných parkov, spisovateľa a priekopníckeho ochranára Johna Muira, ktorého kultové Prvé leto v Sierra Nevade vyšlo v roku 2015 v češtine. V súčasnosti, v dobe klimatickej katastrofy, sa k tradícii nature writing hlási stále viac nových tvorcov a žáner sa rozvíja mnohými podnetnými smermi.
Vďaka biológom ako Daniel Chamowitz dnes vieme, že rastliny disponujú početnými rozvinutými zmyslami, dokonca aj istou formou pamäti. Priekopnícku prácu v tomto smere vykonal Charles Darwin. Už pražský Rabi Löw razil tézu, že všetko živé a neživé sa navzájom spája a tvorí vzájomne závislú jednotu. Podobné tézy teraz spopularizovali náučné bestsellery ako nemecký Tajný život stromov. So stromami máme spoločné korene a štvrtinu génov.
Powersovi sa ambiciózne načrtnutý románový projekt nepodarilo rozvinúť do presvedčivého literárneho tvaru. Drastické ničenie životného prostredia sa dostáva do stredného prúdu kultúry a nezostáva už len v gete klimatickej science fiction. Na veľký realistický americký román o antropocéne si však ešte počkáme.
