Jiří Trávníček sa narodil v roku 1953 v Pístovicích u Vyškova, ale žije v Košiciach. Známym sa stal ešte v polovici 80. rokov, keď sa za svoje samizdatové texty dostal do zoznamov ŠtB ako „prověřovaná osoba – Spisovatel“. Tieto jeho práce sú uložené v pražskej knižnici Libri prohibiti. Trávníček, ktorý sa sám nazval „vlastní volbou píšící outsider“, si najčastejšie píše na papieriky a do rôznych denníkov a „ze své celoživotní i současné tvorby sám pro sebe si vydal tři sbírky neveršovaných záznamů: Pozůstalost zůstalého, Vo co de a Ta třetí“.
Predmetná kniha predstavuje výber z nich a jej výhradným distribútorom je Artforum, najmä to košické, „za dvacetiletou koexistenci s autorem knihy“. Nájdeme v nej verše usporiadané do krátkych básní. Vyznačujú sa živým, každodenným hovorovým jazykom a štýlom, do ktorého sú zakomponované príjemné metafory sentencie, ale aj mnoho reálií z najrôznejších oblastí, osobitne z kultúry. Autorove znalosti v tejto sfére sú pozoruhodné. Básnik sa „dotýka všeličoho, aj nedosiahnuteľného, túži i bráni sa súčasne. Vo forme básní často prechádza priam do rozprávania, ktorým sprítomňuje spomienky na silné okamihy. Takto možno o jeho básňach hovoriť ako o príbehoch vo veršoch Lyrický subjekt v prvej osobe vypovedá o sebe svojich pocitoch, strachoch, túžbach, starnutí („Čarokrásne / až bolestivě nedostupné mládí. // Však jsem v cíli cesty / zbyde jen vzpomínka.“). Za smútkom sa často skrýva vtipnosť, jemná irónia zo seba samého i zo spôsobu života niektorých iných v súčasnosti. Básnik je prísny i citlivý sú časne („Ač duše jeho široká / křičí a pláče.“), do erotických motívov, do spomínania na pocity krásna, lásky vzápätí prebleskne to, čo bolo v minulosti negatívne, sny využíva na konfrontáciu s realitou. Sporadicky sú v knižke prítomné i témy občianske, politické a filozofické („A Bůh se tiše usmívá nad tou naší vlastní důležitostí…“)
V rozbouřených tichých vodách – je to vari najkrajšia a najhodnotnejšia báseň tejto knižky. Ťažko ju však nájsť, lebo vydavateľ zabudol stránky očíslovať.
