Vyhľadávanie
Trpkosť dokumentov
Otakar Kořínek: Pozývací list 1968, Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2006
Slovenská literatúra si málo pripomína udalosti, ktoré výrazným spôsobom zasiahli aj do jej vlastných osudov, nehovoriac o tom, že práve tieto na dve desaťročia zmenili život (nepriamo možno dodnes) státisícov Slovákov a Čechov. Rok 1968, ktorý trval v podstate necelých osem mesiacov, no jeho dosah bol ďalekosiahly, však v slovenskej literatúre (ale v slovenskom umení vôbec) nezarezonoval v nejakom zásadnom umeleckom diele. Ba aj literatúra faktu neoplýva záujmom o túto tému. Iste je to aj preto, že postokupačný vývoj prenasledoval akékoľvek aktivity, ktoré by sa boli konfrontovali s tzv. pražskou jarou.
Útla knižočka Otakara Kořínka Pozývací list 1968 sa orientuje len na jeden výsek z roka česko-slovenskej protikomunistickej revolty: na zradcovské a protinárodné konanie dogmatika Vasiľa Biľaka, konkrétne na okolnosti písania a odovzdávania listov sovietskemu vedeniu so žiadosťou a pomoc akéhokoľvek rozsahu, vrátane vojenského zásahu.
Je pravda, od odtajnenia archívnych dokumentov sa o mnohých okolnostiach písalo, avšak tento neuralgický bod, teda akt zrady – pozvanie armád piatich krajín – sa opisuje pomerne povrchne. Autor vo svojej knižočke vnáša nové pohľady a nové poznatky. Treba tu spomenúť najmä denníky ukrajinského straníckeho vodcu z tohto obdobia Piotra Šelesta, ktorého podiel na kontaktoch Biľaka a jeho spoluvinníkov s ruským politbyrom bol rozhodujúci, pretože práve Šelestove blízke až priateľské vzťahy s Biľakom poskytli možnosť doručiť pozývací list (je ich však v archívoch niekoľko) do Moskvy.
Šelest v denníkoch detailne zaznamenáva stretnutia s Biľakom a ich priebeh, obsah utajených nahrávok a hodnotí ich dosah, prípadne dopisuje aj svoje vlastné odporúčania pre postup proti „kontrarevolúcii“ v Česko-Slovensku.
Kořínek však vychádzal nielen z ruských archívnych materiálov, pátral aj v americkom prostredí, pretože postoj USA v tejto kauze bol sklamaním pre český a slovenský národ, i pre okolitý svet dúfajúci v demokratizáciu Európy. Počas svojho amerického pobytu sa autor dostal k materiálom o okupácii ČSSR a stretol sa aj s konkrétnymi ľuďmi, ktorí v tom období pôsobili v americkej politike a boli aj bezprostredne spätí s rokom 1968 u nás. Rozhovory s Waltom Rostowom, poradcom Lyndona B. Johnsona pre národnú bezpečnosť, s politológom M. Kramerom jednoznačne ukázali, že postoj USA k vývinu v našej krajine bol založený na báze vzájomnej výhodnosti vo vzťahu k ZSSR a že očakávanie podpory zo strany USA bolo naivné a zbytočné.
Knižka Otakara Kořínka si nerobí nároky na definitívnu výpoveď o problematike. Zaujímavo však rozširuje rady odpovedí, ale aj otázok, ktoré si v budúcnosti vyžiadajú nové odpovede. A nové výskumy.
-mr-
