Prastará mater, ktorá neexistovala

Terézia Vansová je prototypom modernej invenčnej šéfredaktorky, prastarú mater a kuchárku z nej robia dnešné vydavateľstvá.

 

Dennica bol prvý slovenský mesačník pre ženy, ktorý od roku 1898 vydávala Terézia Vansová. Bol to „illustrovaný časopis rodinný pre literatúru a veci spoločenské“ s nízkym nákladom a existenčnými problémami. Národovci na čele s S. H. Vajanským sa Vansovej vysmievali a predpovedali jej krach, no 41-ročná Vansová vedela, pre koho časopis vydáva. Okrem literatúry a básničiek pre ženy (v Dennici začínal napríklad Ivan Krasko) uverejňovala aj praktické rady a kuchárske recepty, ktoré jej posielali čitateľky. Vďaka tomu začal náklad Dennice rásť až dosiahol tritisíc kusov a mizogýnskym národovcom zmrzol úsmev na tvári, pretože napríklad bežný náklad Slovenských pohľadov bol okolo 500 kusov. V roku 1914 vydala Vansová recepty knižne pod názvom Nová kuchárska kniha. Na 460 stranách bolo 911 receptov (vtedy sa hovorilo predpisov), úspech bol však minimálny: v čase, keď na Slovensku vrcholila maďarizácia, sa knihy v slovenčine predávali málo. Viac šli na odbyt české (kuchárske) knihy, navyše vypukla 1. svetová vojna a ľudia začali mať iné starosti.

Až druhé doplnené a opravené vydanie, ktoré vyšlo v Liptovskom Mikuláši v roku 1925 zaznamenalo úspech. V roku 1937 vyšlo ďalšie vydanie, opäť pod tým istým názvom, prastarú mater nikto nespomínal, hoci Vansová vtedy mala 80 rokov. Obraz prastarej matere, ktorý ktosi nalepil na Teréziu Vansovú je falošný, Vansová nebola žiadna gazdiná ani kuchárka, ale odvážna a podnikavá žena a výborná spisovateľka.

Názov Recepty prastarej matere použili zrejme prvýkrát vo vydavateľstve Ikar v roku 1998. Odvtedy táto kniha vyšla viackrát v rôznych vydavateľstvách: Nestor (2005), Petit Press (2013), OZ KUL-TUR Zvolen (reprint pôvodného vydania, 2018) a tento rok opäť v Ikare.

Dôvod, prečo je táto kniha pre vydavateľov stále príťažlivá, je jednoduchý: Vansovej netreba nič platiť za použitie jej textov, navyše sú zdigitalizované a voľne dostupné na internete (v rámci Zlatého fondu denníka SME). Ku knihe tiež nie je potrebné vyrábať drahé fotografie hotových jedál, pretože prastará mater by sa mohla v hrobe obracať.

Obsahovú hodnotu knihy to však neznižuje: Vansovej zbierka kuchárskych receptov je obrazom toho, ako sa varilo v lepšie situovaných slovenských meštianskych rodinách na začiatku 20. storočia. Pre čitateľov, ktorí sa dokážu prehrýzť starou slovenčinou bude prekvapením, že množstvo receptov sa nezmenilo a používajú sa dodnes.