Vyhľadávanie
Friedrich Romig
Práva národa
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Preklad Peter Kubica
Možno tvrdiť, že publikácia rakúskeho autora sumarizuje ideológiu strany Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). F. Romig vysvetľuje a obhajuje základné tézy vízie konzervativizmu. Ktoré to sú? Po prvé, je to priorita národa (spoločenstva, ľudu) pred jednotlivcom. Po druhé, je to právo na domov, ktoré sa spája s povinnosťou slúžiť domovu. Zaujímavo rieši právo na sebaurčenie v prípade menšín, ktoré im priznáva len vtedy, ak ich štát diskriminuje v porovnaní s ostatnými menšinami. Romig je jednoznačne proti prisťahovalectvu. Po tretie, je to rímskokatolícka cirkev, resp. jej učenie. Toto učenie pre konzervatívca znamená „spolupôsobenie na budovaní, rozširovaní a dokončení Božieho kráľovstva na zemi“ (s. 27), t.j. najmä neklamať a konať dobro. Čo to presne znamená, autor „upresňuje“ odvolávajúc sa na vnútorné svedomie jednotlivca a v celom texte odvolávajúc sa na pokyny cirkvi. Samozrejme, skeptickejší čitateľ sa môže pýtať, či vnútorné svedomie človeka (kresťana) naozaj stačí v každom prípade a na morálne správne konanie každého človeka, či učenie cirkvi nie je niekedy trochu pozadu za dynamikou spoločenských vzťahov. S cirkvou ako nosným pilierom konzervativizmu podľa Romiga súvisí aj štvrtý pilier konzervativizmu, a tým je skupinovo-stavovské usporiadanie spoločnosti. V posledných kapitolách autor predstavuje aj katolícko-konzervatívny pohľad na funkcie hospodárstva. Publikácia predstavuje zaujímavý pohľad na katolícku verziu veľmi tradičného konzervativizmu vychádzajúceho z rakúsko-nemeckých historicko-kultúrnych podmienok. Zaujímavé je, že autor je síce Rakúšan, ale v texte asi ani raz nespomenul Rakúsko, alebo nebodaj rakúsky národ, ale stále vychádza z pojmu nemecký národ.
Ak aj akceptujeme konzervativizmus ako legitímnu ideológiu, ktorou nepochybne je, problémom je, že príliš často ide o myšlienky, ktoré vo svojej podstate a vo svojej dobe priamo alebo nepriamo vytvárali ideové podhubie nemeckého národného socializmu, t. j. nacizmu – troch „najlepších reprezentantov nemeckého ducha: Arthura Schopenhauera, Richarda Wagnera a Friedricha Nietzscheho“ (s. 68 a nasl.). Autor Friedrich Romig prináša viacero kontroverzných tvrdení. Asi najkontroverznejšie je: „Bez náboženstva sa nedá vytvoriť štát, ktorého základom je pravda, spravodlivosť a sloboda“ (s. 64).
Publikácia sa môže stať obľúbenou príručkou pre konzervatívnych demokratov Slovenska, a to nielen tých, ktorí sú združení v politickej strane. Budú sa však musieť vyrovnať so svojskými názormi niektorých citovaných autorov na liberálnu demokraciu.
Andrej Školkay
