Recenzia
Ľuba Pavlovičová
03.11.2004

Pravdivá ilúzia alebo v krajine zázrakov - Ivan Jančár, Fedor Kriška - Dušan Kállay Magický svet

Dušan Kállay Magický svet
 

Pravdivá ilúzia alebo v krajine zázrakov

Ivan Jančár – Fedor Kriška: Dušan Kállay Magický svet

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2004

  Dôvody, ktoré viedli Vydavateľstvo Slovart k vydaniu monografie Dušan Kállay Magický svet, sú jednoznačné – tento výtvarník patrí k osobnostiam slovenskej kultúry, známym nielen u nás, ale aj v zahraničí. Po prelistovaní knihy sa dá  vytušiť aj ďalší dôvod, keďže monografia je venovaná autorovi ilustrácií ku známej rozprávkovej knižke Alica v krajine zázrakov (Vydavateľstvo Slovart zároveň prináša aj jej druhé vydanie s ilustráciami D. Kállaya) – v obrazovej časti čitateľ objaví Kállayov magický svet, či jeho vlastnú krajinu zázrakov - všetko ukryté v spletitosti čiar, v dokonalej výtvarnej technike a farbách.

  Príťažlivosť publikácie teda spočíva najmä v tom, že jej obrazová časť ponúka pohľad na Kállayovu tvorbu v komplexnosti a šírke, v akej nebola doteraz publikovaná a verejnosti dostupná. Tak sa cez kapitoly o grafike, maľbe, kresbe, ilustrácii alebo známkovej tvorbe dostávame bližšie a bližšie k autorovi, ktorý so závideniahodnou schopnosťou dokáže z najjednoduchšej veci vytvoriť ilúziu výnimočného, ale aj z výnimočného prirodzené. 

  Dušan Kállay vyrástol na umeleckom a ľudskom odkaze Vincenta Hložníka. Po skončení Vysokej školy výtvarných umení sa takmer ihneď dostal do kontaktu s ilustráciou, a to najmä vďaka vydavateľstvu Mladé letá. Tu dokázali rozpoznať jeho schopnosť výtvarne posúvať literárny text, preto je len prirodzené, že mu po spolupráci na viacerých úspešných knižných tituloch slovenskej a svetovej literatúry, v roku 1980 ponúkli prácu na knihe Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov. Je už takmer chronicky známe, že tá mu priniesla nielen Grand Prix BIB´83, ale prispela aj k udeleniu Ceny Hansa Christiana Andersena v roku 1988 za celoživotnú ilustračnú tvorbu.

  Paralelne s ilustráciou sa Kállay venuje voľnej grafike. Tu sa stretávame so zarytým analytikom, ktorý dôsledne hľadá podstatu témy a musí ju vlastnými predstavami ďalej rozvíjať. A to nielen výtvarne – Kállay sa sám priznáva, že je fascinovaný bohatstvom grafických techník, ich prekvapivými výrazovými možnosťami. Je aj pravdou, že ich vo svojej tvorbe vytrvalo skúša a objavuje. Nachádza optimálne spojenie formy a obsahu -  Čierne divadlo, Jazdec smrti, Sudcovia života (linorez), Traktát o pohybe (lept, rytina), drevoryty W. Shakespeare – Hamlet, cyklus Rozhovory s Dantem (lavírovaná litografia), Vyhnaní z raja (lept), Oscar Wilde – Balada o žalári v Readingu (lept, rytina), Hmýrenie hmyzieho hniezda, Pokušenie Carola Linné, Cyklus Kainova záhrada, Kočka, ktorá by rada mlsala (farebný lept s akvatintou), cyklus Živé mašiny (farebný linorez)...

  Dušan Kállay začínal štúdium najprv na odbore maľby a k nej sa aj rád vracia – hoci, ako sám priznáva, tejto časti tvorby zostáva dlžníkom. V jeho maľbách pociťujme hľadanie fenoménu času, cez jedinečnosť okamihu k jeho pominuteľnosti, alebo cestu k nadčasovosti. (Často reprodukovaný obraz Danicino divadielko, 80.roky.) Cyklus venovaný Ikarovi a vežiam postaveným na oslavu ľudských schopností je úvahou o potrebe lietať: „...vzniesť sa nad rovinou dnešného sveta, potreby lietať a vzniesť sa skôr duševne ako fyzicky...“ Kállayovu maľbu chápeme ako neoddeliteľnú súčasť jeho tvorby – rodí sa spolu s jeho kresbami a grafikami.

  Možno menej známou, ale rovnako úspešnou kapitolou tvorby Dušana Kállaya sú jeho návrhy na slovenské poštové známky. Autor aj tu získal medzinárodné renomé – známka Dejiny poštového práva, ktorá vznikla v spolupráci s rytcom Rudolfom Cigánikom, na medzinárodnej výstave WIPA vo Viedni získala Grand Prix ako najkrajšia poštová známka sveta roku 2000.               

  Zaujímavou prednosťou publikácie Magický svet sú výpovede samého autora, ktoré sa striedajú s odbornými kapitolami a knihe úspešne dodávajú dávku autenticity, priameho stretnutia nielen s dielom autora, ale aj s ním samým. Spomienky, úvahy a zamyslenia priblížia Kállaya nielen ako umelca, ale predovšetkým ako človeka.

  Pútavosť monografie znásobuje jej typografia, ktorá vďaka charakteristickému rukopisu Vladislava Rostoku umožní čitateľovi vnímať Kállayove dielo cez celistvosť až po jeho minuciózne detaily. Zdá sa, že vďaka šťastnému spojeniu autorovho diela a spracovania publikácie, prichádza na náš knižný trh ďalšia publikácia, ktorá prispeje k dôstojnej prezentácii slovenského výtvarného umenia doma i v zahraničí.      

Ľubica Pavlovičová