Recenzia
Marek Čabák
12.12.2022

Pravdivá prezentácia podivných poviedok

Zemämor. Zbierka zvláštnych zvestí

Zemämor: Zbierka zvláštnych zvestí Adriána Berecza je aliteračná fantasy zbierka. Každá poviedka v tejto knižke obsahuje iba slová začínajúce sa na rovnaké písmeno slovenskej abecedy. A miestami je to skutočne náročné čítanie.

Azda každý z nás si v nejakom bode života vyskúšal napísať krátky text, v ktorom použil iba slová začínajúce sa na jedno jediné písmeno. V posledných rokoch sa stali na internete veľmi populárnymi rôzne stand-upy, kde komik rozpráva vtipný príbeh s použitím slov začínajúcich sa na jedno písmeno. Najnovšie však vznikla celá zbierka takýchto poviedok, a to dokonca v rámci fantasy žánru. Zemämor: Zbierka zvláštnych zvestí je touto zbierkou. Nachádza sa v nej 26 poviedok, každá obsahuje iba slová začínajúce sa na konkrétne písmeno abecedy a zoradené sú taktiež v abecednom poradí.

Všetky poviedky sa odohrávajú vo svete menom Zemä a hoci medzi sebou nie sú príbehovo prepojené, obsahujú spoločné prvky, predovšetkým časté používanie znakov ä a ô v názvoch miest a menách postáv, ako aj odkazy na svet dávnych dôb, ktorý oplýva modernou technológiou. Príklad: poviedka Pátranie po prastarom poklade pripomína postapokalyptický príbeh, pretože poklad, predmet pomenovaný „pištoľ prastarých“, podporuje predstavu pradávneho prostredia plného prístrojov používajúcich paru, prípadne počítačov.

Čítanie zbierky je pomerne náročné, a to z celkom logického dôvodu. Mnohé slová začínajúce sa na konkrétne písmená sú totiž na okraji slovnej zásoby. Často ide o odborné termíny alebo veľmi konkrétny slang či argot, ktoré bežný čitateľ nemusí poznať. Takéto slová sa v istých poviedkach objavujú až príliš často a je ťažké z nich vytvoriť zmysluplný a súvislý dej. V prípade dvoch poviedok   – EpitafInzerát – dokonca dostaneme iba jednostranový text obsahujúci presne to, čo hlása názov, teda epitaf a inzerát. Galagtické gényŽriedlo života sú zase skôr akýmisi lyrickými pojednaniami vyžadujúcimi veľkú čitateľskú predstavivosť.

Na viacerých miestach sú vety zbytočne dlhé, predovšetkým keď sa postavám či miestam prisudzuje niekoľko rôznych prívlastkov či vlastností. To by v prípade použitia spojok nebol väčší problém, ale keďže tie sa v prípade väčšiny písmen použiť nedali, autor bol odkázaný len na používanie čiarok, čo ešte väčšmi sťažuje čitateľnosť. Tieto ďalšie prívlastky sú často nadbytočné a slúžia skôr na zvýšenie počtu slov než na posun deja či hlbšiu charakteristiku postavy.

Sú tu však aj dlhé, no predsa zrozumiteľné, ľahko čitateľné a zábavné poviedky ako Pátranie po prastarom poklade, Samä stromu svetla či Nekropola nemŕtvych, ktoré úspešne popisujú klasické dobrodružné putovanie s epickým príbehom. Do tejto kategórie patrí aj výborná Veža všetkých veží či Óda o ôkultizme.

Náročnosť jednotlivých poviedok sa mení vzhľadom na použité písmeno. Nepomáha ani autorova záľuba v slovných hračkách, predovšetkým v prípadoch, keď majú rôzne postavy podobne znejúce mená. Mozog zamestnaný nezvyčajne vyzerajúcim textom tak musí neustále premýšľať aj nad tým, ktorá postava je vlastne ktorá.

Zemämor je prekvapivým experimentom. Ponúka zaujímavé príbehy odohrávajúce sa v ešte zaujímavejšom svete, ide však o náročné čítanie, ktoré miestami škrípe. Je takmer nemožné knihu prečítať bez prestávok a pravdepodobne si ju neužije každý. Mnohé poviedky vyslovene unavujú, a to tak oči, ako samotnú myseľ. O to väčšmi treba oceniť autorovu snahu a takmer herkulovské odhodlanie. Veľmi rád by som však od Berecza v budúcnosti čítal „normálnejší“ formát. Literárne kvality totiž jeho dielo rozhodne má.

 

Adrián Berecz: Zemämor. Zbierka zvláštnych zvestí

Adrián Berecz, 2022