Recenzia
18.01.2006

Pravidlá slovenskej výslovnosti. Systematika a ortoepický slovník - Ábel Kráľ - Pramene a istoty kultúry

Pramene a istoty kultúry

Ábel Kráľ

Pravidlá slovenskej výslovnosti. Systematika a ortoepický slovník

Martin, Matica slovenská 2005

Hneď v úvodných poznámkach tejto praktickej jazykovej príručky autor vysvetľuje, v čom nadväzuje na predchádzajúcu kodifikačnú príručku tohto typu, na Pravidlá slovenskej výslovnosti z roku 1984 (ďalšie vydania v r. 1988 a 1996), v čom ich dopĺňa, ako sleduje a zaznamenáva zmeny v ortoepii zapríčinené prirodzeným jazykovým vývinom a v posledných rokoch najmä intenzívnejším prenikaním anglických jazykových prvkov ako v predchádzajúcom období, keď možnosti cestovať do zahraničia boli u nás obmedzené. Obsah rozčleňuje na tri časti – na všeobecnú časť, v ktorej vysvetľuje pojem ortoepie a čím sa tento jazykovedný odbor zaoberá, v druhej časti systémovo vymedzuje pravidlá správnej výslovnosti a tretia časť je výslovnostný slovník. V druhej časti príručky, v ortoepickej systematike, autor venuje pozornosť výslovnosti samohlások, spoluhlások vo všetkých pozíciách v slabike, znelostnej asimilácii hlások, výslovnosti tvrdých a mäkkých spoluhlások, nosových spoluhlások, ako aj spoluhláskových skupín. Samostatnú časť tejto kapitoly venuje prozodickým vlastnostiam reči, prízvuku, dôrazu, melódii, sile, prestávke, tempu a rytmu. Jednotlivé príklady na prozodické vlastnosti dopĺňajú grafy. Na záver veľmi prehľadne systémovo roztriedených ortoepických pravidiel autor v zhrnutí kapitoly zdôrazňuje, že jazyk je základný kultúrotvorný činiteľ. Preto jeho správnym používaním nielen ortografickým, ale aj ortoepickým prispievame k rozvoju národnej kultúry, alebo opačne, prezentujeme vlastnú nekultúrnosť.   

–báb–