Vyhľadávanie
Peter Stamm: Sedem rokov
Preklad: Ján Jambor
Fintice: FACE, 2020
Kompaktný román o hĺbkach ľudskej túžby úspešného a oceňovaného švajčiarskeho autora Petra Stamma na prvý pohľad nemusí pôsobiť ako uchvacujúca próza – čo nemusí byť v podstate zlé, pretože fanúšikovia literatúry nie vždy a všade vyhľadávajú adrenalínové zážitky. Čitateľovi môže kniha pripomenúť filmy Érica Rohmera – postavy sa nesprávajú ktovieako logicky, je ťažké nájsť si k nim cestu, tobôž si ich naozaj obľúbiť, konajú, aj keď stoja na mieste a naopak. Nenáročný, na prvý pohľad príjemne plynúci text je dobrou voľbou pre čitateľa, ktorý hľadá pestrosť medziľudských vzťahov, nálad a postojov a znesie aj kontroverznosť, hoci obmedzenú – neočakáva, že bude šokovaný. Sedem rokov možno slovami hlavnej postavy Alexandra (vyslovených na margo jeho milenky) uviesť citátom: „Nič odo mňa neočakávala a na nič si nerobila nárok.“ (s. 106)
Román prináša životný príbeh Alexandra, ktorý žije v Nemecku na prelome milénií, zažíva pád Berlínskeho múra aj ekonomickú krízu. Tie však neovplyvňujú jeho život tak, ako vzťahy (predovšetkým) so ženami: s manželkou Sonjou, milenkou Iwonou, ale i dcérou či staršou rodinnou priateľkou. Pôdorys milostného trojuholníka zaujme, Iwona je svojská postava, čitateľ si ju zapamätá, aj keď nemusí rozumieť jej konaniu či konaniu hlavnej postavy voči nej. Do Alexandrovho života vstupuje nenápadne i živočíšne, ovplyvňuje ho na viacerých úrovniach. O jej vnútre čitateľ viac nezistí, ale pri románe prerozprávanom v prvej osobe (čiže Alexandrom) je to len logické.
Stamm, okrem iného, študoval psychológiu a psychopatológiu, pôsobil na rôznych psychiatrických klinikách a jeho fascinácia stavbou ľudskej mysle je zjavná aj z románu Sedem rokov. Stavbou predovšetkým preto, lebo Alexander (a ďalšie postavy z jeho okolia) sa venuje architektúre, rovnako ako so svojimi citmi k ženám bojuje aj so svojimi názormi na vlastné povolanie, porovnáva svoju minulosť so súčasnosťou, veľa sa pýta, pochybuje, často si len predstavuje, ale nekoná – metaforicky tak navrhuje stavbu, ale nepostaví ju: „Videl som sa, ako jej z tela stŕham šaty, pevne ju držím za vlasy a paže a zmocňujem sa jej proti jej vôli (…) Posadil som sa a pretrel som si oči, na ktorých bolo jasne vidno, ako sa hanbím za svoje myšlienky.“ (s. 26) Architektonické metafory a odkazy dodávajú textu nový rozmer a ponúkajú kód na čítanie, ale bežný čitateľ by potreboval po ruke encyklopédiu, aby všetkým rozumel. Aj zahltenie deja menami obľúbených architektov a postáv, ako aj diskusiami o význame budov v našom živote miestami pôsobí ako téza, pre román zvolená a napĺňaná účelovo.
Jazyk knihy ničím špeciálne nevyniká, čo, samozrejme, môže byť spôsobené autorským prístupom na udržanie odstupu (vtedy je využitie takej štylistiky relevantné), alebo to môže byť aj prekladateľským problémom. Na prvý pohľad táto skutočnosť znižuje aj kvalitu toho, čomu sa kniha venuje; akoby postavy prežívali banálny príbeh, hoci napríklad zrieknutie sa dieťaťa či citové zneužívanie banálnymi každodennými témami nie sú. Na druhej strane však tento typ racionálnej (aj na jazykovej úrovni) výpovede zbytočne nepoukazuje na závažnosť zobrazovaných situácií, neupadáva do pátosu tým, že by preťažil aj jazyk výpovede. V modernej próze už názorová ambivalentnosť, relatívnosť hodnôt či negatívny náhľad na ľudstvo ničím novým príliš neprekvapí: „Pamätám si ešte na škaredé rozzúrené tváre a na to, že mi napadlo, aká tenká je vrstva civilizácie a ako rýchlo praskne, keď nadobudne prevahu naša bolesť, naša nenávisť či naša chlipnosť.“ (s. 137)
Samotný koniec knihy sa snaží pôsobiť inteligentnejšie, než sa čitateľovi môže naozaj javiť. Po takmer dvesto stranách peripetií, pádov, vzostupov, úvah, chýb, ich náprav a odhalení záver už nemá čím šokovať, ani keď sa štruktúra kapitol (striedanie minulosti a súčasnosti) snaží vnútiť opak. Titul Sedem rokov je knihou, ktorá má spád a na zahodenie nie je ani prítomná polemika s tým, čo sa nachádza v ľudskom vnútri. A hoci jej autor je medzinárodne uznávaný, možno prekladateľ precenil svoje schopnosti alebo iba siahol po nie úplne vydarenom titule z dielne Švajčiara Petra Stamma.
