Vyhľadávanie
Únosca zatvára deti do zastaraného typu inkubátora a tam sa o ne stará spôsobom, ktorým skôr či neskôr spôsobí tragédiu. Jedného dňa zmizne aj Max Berkhoff, malý chlapec, ktorý príliš dôveroval náhodnému kuriérovi balíkov. Medzitým šialeného vraha chytí polícia, ale súd ho uzná za psychicky chorého a nezavrú ho do väzenia. Hospitalizujú ho na uzavretom psychiatrickom oddelení so zvýšenou ochranou. Vrah neprezradí, kde sa nachádza malý Max a či o ňom vôbec niečo vie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa zúfalý Maxov otec sám rozhodne stať pacientom a zistiť pravdu na vlastnú päsť...
Sprvu neuveriteľný a nereálny dej románu Pacient sa postupne stane pre čitateľa dôveryhodnejším. Nie nadarmo sú práve psychologické trilery Sebastiana Fitzeka považované za jedny z najlepších. Časom spoznáte motívy ostatných postáv, ale všetko z pohľadu Maxovho otca a jeho videnia. Till Bekhoff má slabé nervy a ľahko vybuchne, čo sa ukáže najmä v úvode knihy, keď mu prasknú nervy pri šoférovaní záchranky. Medzitým nás kniha zoznamuje aj s pohľadmi iných dôležitých postáv. Všetky dávajú zmysel predovšetkým v samotnom závere, keď všetko zapadne na svoje miesto.
Prevažná časť románu sa odohráva na psychiatrickom oddelení a pri pokusoch dostať sa k vrahovi Tramnizovi. Prepracovať sa k nemu je ťažkým orieškom, a to z pochopiteľných dôvodov. Popri tom sa vyjavujú aj záporné stránky ošetrujúceho lekára, sexuálne využívanie pacientok a zakázaný obchod. Autor tak poukazuje na motívy zla aj v skutočnom zdravotníctve, alebo zobrazuje ľudí takých, akí skutočne môžu byť.
Titul Pacient rozhodne najviac prekvapí čitateľa, ktorý od autora iné diela nečítal. Určite poteší aj tých, ktorí majú jeho predošlé knihy načítané. Svojou neobvyklou hrou so slovami autor určite zaujme hlavne čitateľov, ktorí majú radi napätie a prekvapivý záver. Zároveň ponúka zaujímavý pohľad na lekárske prostredie, ktoré je stále pre mnohých lákadlom.
O kvalitný preklad knihy sa postarala Mária Mlynarčíková. Titul je písaný lákavo a doslova sa dá zhltnúť ako jednohubka za dva dlhšie večery. Zážitok si však v hlave budete niesť o to dlhšie. Možno aj v snoch. Ako tvrdil Edgar Allan Poe: „Kedysi som bol šťastný, aj keď iba vo sne. Ale bol som šťastný.“ Tento úryvok použil aj Sebastian Fitzek v úvode knihy, ktorá zostáva v záplave ostatných trilerov na slovenskom trhu trochu ukrytá.
