Prebúdzanie sedmospáčov

Novembrové udalosti roku 1989 definitívne zmenili podobu našej krajiny a odštartovali proces demokratizácie spoločnosti. Tento významný historický míľnik sa stal námetom množstva umeleckých diel a v roku jeho 25. výročia si ho pripomenulo aj 25 slovenských básnikov a prozaikov, ktorí prispeli svojimi textami do antológie Prebúdzanie sedmospáčov (Vlna/Drewo a srd 2014). A hoci sa kniha tematicky viaže k 17. novembru, medzi čitateľov ju z akýchsi zvláštnych dôvodov uviedli ešte v polovici júna...

Samotný výber spisovateľov je v kontexte súčasnej literatúry zaujímavý. Zostavovatelia Mária Modrovich a Peter Šulej, ktorí do antológie prispeli aj vlastnými textami, ho prezentujú ako „výber z autorov po Veľkej nežnej“, je to však výber rýdzo subjektívny, čo v doslove transparentne priznávajú. Nájdeme tu také mená, ako poetka a prozaička Jana Beňová, ktorá vyrastala v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na pôde časopisu Dotyky, to isté platí pre Michala Habaja, Petra Macsovszkeho, Agdu Bavi Paina, Martina Solotruka a Marka Vadasa. V tejto pre súčasnú slovenskú literatúru nosnej partičke sa však objavia i stálice zo staršej generácie spisovateľov, ako Mila Haugová, Ivan Štrpka či Karol Chmel. Pre úplnosť spomeňme aj zvyšných autorov tejto „dvadsaťpäťky“: Ivana Dobrakovová, Generator x_2, Tomáš Horváth, Zuska Kepplová, Zuzana Husárová, Monika Kompaníková, Márius Kopcsay, Katarína Kucbelová, Ivan Kozma, Michal Rehúš, Anna Snegina, Alexandra Salmela, Ondrej Štefánik, Svetlana Žuchová. Podobné edičné projekty sú nesporne potrebné a podnecujú literárny život, avšak v tomto prípade mám, bohužiaľ, pocit, akoby vydavateľ prišiel neskoro popoludní domov, otvoril chladničku a do výsledného pokrmu skombinoval všetko, čo v nej našiel...

Umelecká úroveň jednotlivých prís pevkov je rôzna. Beňovej poviedka pôsobí koncízne, má oblúk a dušu. Trochu ťažkopádnejšie je to v prípade prózy Ivany Dobrakovovej, Tomáš Horváth zostáva verný svojej poetike, Mária Modrovich postmoderne pobaví a Svetlana Žuchová poskytla kus poctivej prózy. Mila Haugová nikdy nestúpila vedľa – aj úryvok pre túto antológiu je vybraný s vkusom. Tvorba Karola Chmela dokazuje, že súčasnú slovenskú poetiku ovláda a má čím osloviť. Oproti tomu Peter Šulej či Peter Macsovszky ponúkajú čitateľovi experiment a zostáva len na ňom, či sa dokáže prekopať cez viac ako päť veršov...

Napriek nesporným literárnym kvalitám väčšiny zaradených autorov antológia ako celok pôsobí chaoticky. Chýba v nej tematická alebo generačná väzba, neznalého čitateľa skôr zmätie, no znalec slovenských dotačných systémov si povie: „Poskladali to pekne. Aj starí, aj mladí, aj klasika, aj moderna...“ Ktorá komisia prideľujúca granty by na niektoré z uvedených mien nezareagovala? Lenže nazvať niečo „antológiou“ ešte neznamená, že to nie je iba účelový zborník, hoci aj kvalitných textov, ktorý sa prezliekol do módneho kabáta „ponovembrovej literatúry“.