Vyhľadávanie
Kniha je vybavená vari všetkým, čo teoretická publikácia má a môže obsahovať. Okrem veľmi podrobnej tiráže sú bohaté aj záložky, prehľad odbornej činnosti a jej výsledkov, časti z textov recenzentov Jána Zambora a Tibora Žilku, publikácia obsahuje bohatý menný register, rovnako bohaté pramene, použitú literatúru, rozsiahle anglické resumé, autorské poďakovania, nemožno vynechať ilustráciu Jána Kudličku na obálke a priam ako kuriozitu (lebo v súčasnosti si len nemnohí vydavatelia a autori potrpia na precíznosti jazykovej stránky kníh) možno uviesť do knihy vložené erráta. Pre Janu Juhásovú je takáto precíznosť aj v rámcových častiach knihy príznačná; platí to pre jej predchádzajúcu publikáciu Od symbolu k latencii. Spirituálna téma a žáner v súčasnej slovenskej poézii (2016). K takto vybaveným publikáciám má percipient väčšiu dôveru.
Jana Juhásová (1975), vysokoškolská pedagogička na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, vyučuje teóriu literatúry a dejiny slovenskej poézie 20. a 21. storočia. Okrem týchto dvoch teoretických kníh napísala viacero štúdií a literárnych kritík a venuje sa aj redaktorskej práci. Jej nová kniha Litanická forma od avantgardy po súčasnosť je voľným pokračovaním či doplnením prvej knihy. V obidvoch totiž autorku zaujímajú najmä náboženské formy či žánre v modernej poézii, transformácia spirituálnej básnickej tvorby v súčasnosti i v 20. storočí a najnovšie z tohto hľadiska pozerá na kánonické diela alebo básnické skupiny slovenskej poézie. Juhásovej nejde „len“ o vlastný výskum, ale veľmi precízne hodnotí skúmanie litanických žánrov a vôbec sakrálnych literárnych žánrov naprieč svetovou, osobitne európskou literatúrou, uvádza autorov – teoretikov a výsledky ich výskumu, s niektorými aj polemizuje.
Kniha má tri rozsiahle kompozičné časti: Medzi žánrom a tendenciou, Litánie v poézii nadrealistov a básnikov katolíckej moderny, Podoby litanickej formy od druhej polovice 20. storočia – predstavujú 180 strán kvalitných a zaujímavých textov. Autorka na zdokumentovanie svojich teoretických výkladov použila časti i celé básne z tvorby našich i svetových poetov zo stredoeurópskeho i celoeurópskeho priestoru, sporadicky sa dotkla i literatúry a iných druhov umenia (najmä výtvarného) v priestore mimoeurópskom. Ján Zambor sa o Juhásovej knihe vyjadril, že „Litanická forma od avantgardy po súčasnosť je v súčasnom slovenskom literárnovednom kontexte zriedkavou genologickou prácou“. Juhásová totiž nielen skúma litanickú formu a demonštruje, potvrdzuje ju mnohými textami poetov, ale nespočetné množstvo literárnovedných pojmov dôsledne vysvetľuje z hľadiska historického, dobového i z hľadiska autorského a individuálneho. „... hľadám znaky inšpirované pretextom, vrátane impulzov, ktoré k ich osvojeniu viedli, a zároveň vlastné tematicko-výrazové inovácie ako stopu dobových poetík, kultúrno-spoločenských vplyvov, ale aj individuálne prežívanie života.“ Kým v druhej časti venuje základnú pozornosť dvom literárnym zoskupeniam – poézii nadrealistov a básnikom katolíckej moderny, v tretej ide o druhú polovicu 20. storočia, poznačenú aj tzv. socialistickým realizmom, a o to je autorkin pohľad na vtedajšiu poéziu zaujímavejší a zákonite rôznorodejší. Hovorí napríklad o geste nesúhlasu, ale aj o istej ódickosti na dobu, o „ideologicky podmienenom koncepte umenia“, o paródii i o „civilných tendenciách ako centrálnom, bohato diferencovanom prúde modernej lyriky s empirickým zázemím“, o dezilúzii, ale aj návratoch a „tvorbe experimentálnych a konceptuálnych umelcov“ – toto všetko v rovine sémantickej. Juhásovej však ide najmä o formu, žánre a modely, a práve takýto postup a jeho zvládnutie je u autorky obdivuhodné, keď reflektuje pretexty, kultúrno-spoločenské vplyvy, „individuálne prežívaný svet“ u každého básnika (a sú ich v knihe desiatky), ktorý sa do rámca jej skúmania vošiel. „Monografiu Jany Juhásovej možno zaradiť medzi priekopnícke vedecké práce,“ vyjadril sa o publikácii Tibor Žilka.
Táto Juhásovej kniha, podobne ako prvá, poskytuje súhrnný obraz problematiky žánrov a foriem literatúry s kresťanskou i svetskou tematikou, osobitne jej litanických podôb v našom kultúrnom prostredí, ale do istej miery aj v iných národných literatúrach. Takto orientovaný autorkin vedecký, literárno-teoretický výskum podložený množstvom materiálu kvalifikuje obidve jej knihy ako dejiny jednej dôležitej vrstvy, ktorá umožňuje hlbšie pochopiť to, z akých podnetov mohla a vychádzala veľká časť slovenskej avantgardy a čo inšpiruje aj viacerých súčasných slovenských poetov. Texty Jany Juhásovej v obidvoch knihách sú nepochybne aj orientáciou pre interpretácie básnických diel už časovo uzavretých i tých, ktoré vznikajú v 21. storočí.
