Vyhľadávanie
Levice, SB PRESS 2010
Konštruktérov a projektantov z Tlmáč vyslali na územie bývalého Sovietskeho zväzu na zložitú úlohu: modernizovať prvý kotol z komplexu desiatich elektrárenských blokov. Bola to zložitá úloha najmä preto, lebo nový kotol bolo treba vtesnať do starých priestorov, pričom napríklad rozmery nových potrubí sa zväčšili dvojnásobne a vyznať sa v labyrinte rúr bolo neraz nerozlúštiteľným hlavolamom. Napokon úloha bola oveľa zložitejšia, ako predpokladali. A odlúčenie od rodiny pre montážnikov oveľa ťažšie, ako sa domnievali.
Skúsenosti, či skôr zážitky montážnikov zhŕňa jeden z nich, Jozef Kottra starší. Už ani uvítanie nebolo ktovieako skvostné. Akoby sa boli vracali azda aj o polstoročie späť: prehliadka na colnici nekonečne zdĺhavá, cesty zlé, úzke, plné výmoľov, pred „elektrostanciou“ Aurora a veľká päťcípa hviezda. Peripetie pokračovali v hoteli, dvere do izby pri miernom tlaku bezmála vypadli zo zárubne. Ďalšie nedostatky izby objavovali postupne. Aj nedostatky pracoviska, kraja a krajiny, v ktorej sa ocitli. Bol zhrozený, keď videl, že ženy tu vykonávajú najhoršie práce, na fúrikoch alebo vo vedrách roznášajú betón, murujú, budujú, dláždia chodníky. Pritom chlapi sa na nich pozerajú. Kottra píše: „Chlapi postávajú všade... Sedia na zábradlí, fajčia. Pred nimi na zemi dva-tri umelé stakančeky, vedľa fľaštička a plynúci život.“ Domov sa vracajú azda len najesť, pofajčiť si a vyspať sa. Autor aj všeličo obdivoval: záhončeky s kvetinkami a zeleninou uprostred dvorov v mestečku, napasené husi a sliepky. A pritom nijaké zabezpečovacie zariadenie, len jednoduché retiazky či drôt s malou visiacou zámkou. Videl v mnohých dvoroch dobre udržiavané detské ihriská alebo obvešané sušiaky na bielizeň, nikto sa nebojí, že niečo z toho zmizne. Zaznamenal aj rodiace sa zmeny i stretnutia s viacerými pozoruhodnými, milými a ochotnými ľuďmi. V jednej chvíli predsa zvolá o mestečku Nový Svet, v ktorom sídlia montážnici: „Nie Nový Svet, ale zabudnutý svet. Áno, zabudnutý svet! Lebo tú sú zabudnutí ľudia, zabudnuté deti, zabudnutá krajina, zabudnutý národ.“ Kottra sugestívne opisuje svoje dojmy. Pod drobnohľad si berie jednotlivé stránky svojho niekoľkomesačného pobytu na montážach, píše o deťoch, o ženách, o trhoch a tržniciach, o výletoch do bližšieho i vzdialenejšieho okolia, o kostoloch a bohoslužbách aj o pracovných peripetiách.
Skúsený autor píše do novín a časopisov, získal niekoľko cien v celoslovenských literárnych súťažiach a vyšla mu aj kniha Putovanie na začiatku 21. storočia. V doslove knihy Prečo chlapi plačú Andrej Chudoba napísal: „Žánrovo by sme ho mohli charakterizovať ako reportážnoumelecké denníkové pásmo, v ktorom autor prekročil publicistickú bariéru smerom k náročnejšej umeleckej próze v rovine literatúry faktu.“ Knihu vydalo ambiciózne regionálne vydavateľstvo Slovenská brána koncom minulého roka.
