Vyhľadávanie
Svetové ekonomické fórum zaradilo Island na prvú priečku medzi krajinami, ktoré významne stierajú rozdiely medzi mužmi a ženami. Prečo je Island miestom, kde sa ženám žije kvalitnejšie? Na otázku odpovedá autorka knihy a zároveň prvá dáma Islandu Eliza Reid v knihe Tajomstvo islandských žien.
Islandská sága o Hallegerdur rozpráva o krásnej dlhovlasej žene, ktorá sa dokázala vzoprieť mužovi. Keď sa v krajine šíril hladomor, prikázala sluhovi ukradnúť jedlo zo susednej osady. Manžel sa po návrate z bojov dozvedel o potupe, ktorú na neho manželka v podobe krádeže priviedla, a udrel ju po tvári. Po rokoch prepadli osadu nepriatelia a manželovi sa v boji pretrhla tetiva na luku. Poprosil manželku o dva vlasy. Tá mu pripomenula zaucho, ktoré jej uštedril, a jeho žiadosť odmietla. Manžel v boji padol. Hallegerdur je predobrazom sily žien z ostrova ležiaceho v severnej časti Atlantického oceánu, ktorá sa v modernom kontexte považuje za prvú islandskú feministku. Na ženské postavy z islandských ság nadväzuje autorka knihy. Opisuje príbeh krajiny, ktorá má najbližšie k ideálu rodovej rovnosti. Island je už 12 rokov na prvom mieste na svete pri odstraňovaní rozdielov medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom spracovaných rozhovorov s úspešnými Islanďankami otvára široké spektrum sociálnych a kultúrnych tém. Prináša mikropríbehy žien (športovkyňa, politička, farmárka, imigrantka, študentka, podnikateľka), ktoré sa dokázali presadiť nielen na Islande, ale aj vo svetovom kontexte. Island predstavuje ako mimoriadne malú, súdržnú spoločnosť orientovanú na rodinu. Základné faktory podieľajúce sa na širokom uplatnení islandských žien vo všetkých sférach spoločenského života sú predovšetkým vysoko dotovaná starostlivosť o deti, štátom platená dovolenka pre oboch rodičov, zákony kodifikujúce práva transrodových a nebinárnych osôb, otvorený prístup k slobodnému rodičovstvu, sexualite a migrácii. Najsilnejšou devízou islandskej spoločnosti je ochota meniť a rozvíjať sa, prijímať cudzie a upevňovať islandské. K objektivite autorkinho nazerania prispieva osobná skúsenosť so životom na Islande, najmä to, že patrí do skupiny prisťahovalcov (pôvodne pochádza z kanadského vidieka), a jej pôsobenie v pozícii manželky islandského prezidenta. So zanietenosťou a vášňou predstavuje úspechy krajiny a ako prvá dáma Islandu dáva hlas mnohým aktuálnym, naliehavým kultúrno-spoločenským témam. Upozorňuje však aj na viaceré existujúce reálne problémy či nedostatky v spoločenskom fungovaní krajiny. Predstavuje riešenia, ktoré treba rozvinúť, aby sa v otázkach rodovej rovnosti krajina naďalej dynamicky rozvíjala.
Kompozične a rozprávačsky kniha balansuje medzi výkladom podporovaným štatistikami, štúdiami a rozprávaním osobného príbehu, pretkávaným spoveďami výnimočných žien, ktoré však v istých prípadoch smeruje k jednotvárnosti a miestami nižšej schopnosti čitateľa orientovať sa v udalostiach a postavách. Zároveň však ponúka čitateľovi priestor viesť s autorkou polemiku a možnosť konfrontovať vlastný svetonázor s hodnotami prezentovanými v knihe.
Staroislandské slovo sprakkar (podstatné meno v množnom čísle) označuje výnimočnú alebo neobyčajnú ženu. Kniha Tajomstvo islandských žien je plná žien a o ženách, rovnako je však zrkadlom islandskej spoločnosti, ktorá dôveruje ženám (prvou prezidentkou na svete sa stala v roku 1980 práve na Islande Vigdís Finnbogadóttir) a v ktorej sú muži prirodzene rešpektujúcimi partnermi žien.
Eliza Reid: Tajomstvo islandských žien
Preklad: Michaela Meňhartová
Bratislava: Grada, 2022
