Vyhľadávanie
Aglaja Veteranyi: Prečo nie som anjel
Bratislava, Aspekt 2006. Preklad Jana Cviková
Nemôžem zabudnúť na slová, ktoré Aglaja Veteranyi vložila v knižke Polica posledných vydýchnutí do úst jednej z hlavných postáv. Každý mŕtvy prináša bohu svoje posledné vydýchnutie, vraví Costel, a dodáva, že v tomto vydýchnutí si môže boh prečítať život tohto človeka ako v knihe, takže božia knižnica je polica plná posledných vydýchnutí…
Nepochybujem, že Aglaja Veteranyi, ktorá má už svoje posledné vydýchnutie (z vlastného rozhodnutia) za sebou, vniesla do božej knižnice závan čohosi jedinečného, neopakovateľného, tak ako vniesla jedinečné, neopakovateľné príbehy a jedinečný, neopakovateľný štýl do súčasnej literatúry.
Málokedy sa podarí predstaviť zahraničnú autorku v takom krátkom časovom rozpätí od vydania originálov, ako sa to stalo zásluhou vydavateľstva Aspekt v prípade tejto švajčiarskej autorky rumunsko-maďarsko-cigánskeho pôvodu. Aglaja Veteranyi (narodila sa r. 1962 v Bukurešti, zomrela r. 2002 v Zürichu), herečka, experimentátorka v oblasti divadla aj literatúry, spočiatku svoje texty publikovala iba časopisecky a počas svojho krátkeho života vydala len debut Prečo sa dieťa varí v kaši. Knižka Polica posledných vydýchnutí vyšla až po jej dobrovoľnom odchode zo života, podobne ako zbierka krátkych prozaických textov, ktoré dostali v slovenskom vydaní názov Prečo nie som anjel. Všetky tri knihy vyšli v preklade Jany Cvikovej posledná sa stala predlohou pre rovnomenné divadelné predstavenie divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici. Fotografie (ich autorkou je Jana Lišaníková) z tohto predstavenia (v réžii Ivety Škripkovej) ilustrujú slovenské vydanie knižky a dotvárajú surrealistickú atmosféru diela.
Aglaja Veteranyi uchopuje svojimi textami absurditu sveta, predovšetkým toho „malého“, osobného, v ktorom prežívame svoje súkromné príbehy, no zároveň naznačuje absurditu „veľkého“ sveta. Niet preto divu, že každý z jej textov predstavuje tiež absurdný mikrosvet, plný groteskných a tragicko-komických postáv, situácií, vzťahov a dialógov. Zdanlivo nelogické, majú však tieto texty predsa len svoju vlastnú ,,logiku“ vybudovanú na princípoch prekvapenia, narúšania tradičných súvislostí (kauzálnych, časových a pod.) a utvárania nečakaných väzieb a poínt . Jej prostredníctvom môžeme nahliadať do rôznych pokrivení, deformácií, vybočení z ustáleného „poriadku“, ocitať sa na hrane reality a sna, resp. fantázie, na hrane prítomnosti, minulosti a budúcnosti, na priesečníku rôznych ľudských subjektivít, ba dokonca aj na priesečníku sveta ľudského a sveta rastlín či vecí. Nejestvujú tu radikálne bariéry medzi rôznymi formami bytia, ľudské telá sa prepletajú, splývajú so stromami a rastlinkami, veci dýchajú, žijú, majú zrak, sluch a hmat, sú nielen počuteľné, ale aj počúvajúce, nielen videné, ale aj vidiace…
Fragmentárne texty sú plné náznakov, „vydýchnutí“ –, nedopovedané či „vydýchnuté“ tu mieri za/ponad slová, ktorými autorka nesmierne šetrí, a v tej svojej až uhrančivej úspornosti ich veľmi starostlivo preosieva, cizeluje.
Azda najcharakteristickejšie vyjadruje autorkinu poetiku veta z poviedky Hladomorňa. Keď budem veľká, hovorí dievčenská protagonistka, stanem sa dieťaťom. Vidí sa mi, že dieťa, detské (nie však naivne nepoučené) vnímanie sveta autorka povyšuje nad ostatné jeho podoby. Východisko a završovanie života u nej do seba zapadajú, tvoria celok, ako som poznamenala, nejde o detstvo, ktoré by nebolo „popísané“ skúsenosťou (vrátane bolesťou) dospelých či vlastnou. Ide skôr o detstvo ako bod, v ktorom sa zbiehajú všetky fázy ľudského veku. V autorkiných textoch (mnohé nesú v sebe silne autobiografické prvky) cítime prítomnosť návratov k traumatizujúcim zážitkom dieťaťa z cirkusantskej rodiny bez stáleho domova a istôt. Pohybujeme sa vo svete emocionálnych záchvevov rôzneho druhu a intenzity, otrasov, zlomov, zmien – a aj plnom túžby po zakotvení. Možno je to moja priveľmi subjektívna interpretácia, autorka ma však najviac oslovila práve týmto momentom, ktorý som pociťovala pri čítaní jej textov ako najcharakteristickejší.
Etela Farkašová
