Vyhľadávanie
Minútky bez chute a vône
Vadas Marek: Prečo sa smrtka smeje
Bratislava, L. C. A. 2003
Marek Vadas (*1971) má za sebou niekoľko literárnych projektov. Spolu s Emanom Erdélyim vytvoril spisovateľský tandem v dvoch knihách: Univerzita o pomeroch vo vysokoškolskom prostredí a Diabol pod čapicou z prostredia polície. Samostatne vydal knihu Malý román. Jeho najnovším dielkom je kniha Prečo sa smrtka smeje.
Obsahuje 37 poviedok, hoci výstižnejším termínom na označenie týchto literárnych útvarov by bol skôr pojem kulinársky – minútky. Väčšina poviedok totiž rozsahom nepresahuje dve strany, najkratšia (Lejdís) má dokonca len sedem viet.
Už samotný názov predznamenáva, že v jednotlivých poviedkach budeme mať dočinenia so smrťou. Tá je v rôznych obmenách prítomná v 20 z nich. Autor sa s ňou pohráva a vytvára tak varianty, ktoré majú mnoho spoločných prvkov. Napríklad alkohol, nemotivovanosť konania, ľahostajnosť, absurditu. Smrť, nielen tú prirodzenú, ale aj násilnú, autor zobrazuje ako najbežnejšiu a najprirodzenejšiu vec. Nielenže sa voči nej on sám cez rozprávača nesnaží zaujať žiaden postoj, ale ľahostajnosťou sa vyznačujú aj jednotlivé postavy. Farbistým príkladom je poviedka Poštár neklope – príslušník ochranky na pošte zabije v rade čakajúceho muža, ktorého práve okradla pracovníčka za okienkom, a ľudia postupujúci v rade len prekročia mŕtvolu. Alebo poviedka Dedina s dvoma puškami, kde „štamgast“ dedinskej krčmy z okna zastrelí školáčku za výdatného povzbudzovania ostatných prítomných.
Ak by sme od poviedok očakávali pointu, hlbokú myšlienku, či ucelený príbeh, musíme sa zmieriť s tým, že vo väčšine prípadov nič také nenájdeme. Marek Vadas zachytáva často prebiehajúce situácie, ktoré spravidla pôsobia len ako torzo skutočných poviedok. V niektorých textoch sa objavujú alúzie, či preexponovane povedané, podobenstvá. V poviedke Arne hľadá fotografie ide však skôr o motivické vykrádanie filmu Vtáci. V poviedke Frankenstein bojuje za mier je toto „umelé monštrum“ stotožnené s Einsteinom. Autor tu dokonca prejavil vtip a iróniu, no mnohé poviedky skôr nevyvolajú nijaký pocit (napr. Strach, Exotika, Koniec hluchonemého atď.).
Ani po prečítaní celej knižočky sa nedozvieme, prečo sa smrtka smeje. A smeje sa vôbec? Chcel autor absurdnými motívmi poukázať na ľahostajnosť a sarkazmus dnešného sveta voči násiliu a smrti? Možno.
Henrieta Stankovičová
