Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
Preklad Mária Štefánková
Jan Pavel, český básnik, autor poviedok a románov, ako Zbytečnost či I smrt se zahojí, ktorého knihy boli preložené aj do angličtiny a portugalčiny, sa v slovenčine predstavuje prvý raz, a to svojou najnovšou pôvabnou novelou Prečo slony grcajú vyrozprávanou detským rozprávačom.
Miško Talián je jedným z detí, ktoré zažili predsmrtné kŕče socializmu a jeho urputnú snahu zachovať si tvár. S rodičmi a malým výmyselníckym bračekom žije na pražskom predmestí Hloubĕtín. Ak práve nepremýšľa nad životom, zažíva (aj nebezpečné) dobrodružstvá s kamarátom Adamom na výpravách za poznaním okolia (čiže kanálov, rozpadnutého mlyna…). Zároveň je nadšeným výrobcom pyrotechniky či konštruktérom vlastnoručne zhotoveného rogala, za ktorých testovanie občas platí privysokú cenu. Rozprávanie plynie celkom prirodzene, bez zbytočného dramatizovania a zveličovania. Miestami dokonca akoby nadväzuje na pábiteľskú tradíciu a vážne témy podáva cez zdanlivo harmonický jazyk. Ako príbeh postupuje, tak vážnie hlavná postava a dramatizuje sa dej. Kniha teda prechádza celým spektrom emócií – od hravého detstva, cez dramatický zážitok z cesty k moru až po nostalgiu – ktoré ale nikdy nestrácajú na intenzite. Autor cez okolie detskej postavy ponúka niekoľko ďalších príbehov typických pre dobu, ale aj tých univerzálnych. Osobitne treba oceniť, že rozprávanie optikou detského hrdinu nepoznačila tendenčnosť (tentoraz z tej druhej strany). „Tie heslá na občianku som si napokon zapamätal podľa toho, že keď som si povedal každému podľa jeho potrieb, tak to znamenalo, že každý bude mať všetko, čo bude chcieť, takže už nebude musieť kradnúť, ale to bude až za dlho, to bude až v komunizme.“ Hĺbavý Miško Talián nereflektuje iba dobu, ale aj sám seba, vzťah svojich rodičov, kamarátstvá. Cez vonkajšiu zmenu a prestavbu dôverne známeho okolia sa dostávajú na povrch témy mesta ako domova, domu/bytu ako kotvy človeka vo svete. Hloubĕtín sa pomaly rozpadáva, domy miznú, aby urobili miesto diaľnici. Obyvatelia sa vysťahúvajú nielen z domov, ale najmä z domovov, priateľstiev, svojich vlastných minulostí.
A prečo slony grcajú? Miško na jednej z výprav na staničnej stene nájde nápis V Montgomery blijou slony. Ide o ľudovou tvorivosťou pretransformovanú citáciu z táborákovej piesne v Montgomery bijou zvony na v Montgomery bijou slony – a následne v Montgomery blijou slony. V závere smutno-smiešnej knihy konštatuje, že keby nejaké slony žili v Hloubĕtíne, určite by z toho, čo sa deje, grcali tiež.
