Recenzia
Beáta Beláková
05.04.2013

Predohra - Andrea Coddington

Ikar 2012

Arianna má všetko, čo si môže priať. Perfektnú prácu, zdravú a úplnú rodinu, samozrejmý luxus. V tejto zdanlivej skvelosti je však prítomný aj chlad vo vzťahoch a lepkavý pracovný stereotyp. Hrdinka azda najťažšie znáša nezáujem svojho muža o jej prirodzenú ženskú emocionálnosť. Preto neváha a pri prvej príležitosti sa nechá zlákať atraktívnym mužom. Od toho momentu všetko kulminuje okolo náruživého, živočíšneho a impulzívneho sexu. To pravé napätie prichádza vlastne až ku koncu, keď sa milenecká dvojica rozhodne zatĺkať. Predohra zosobňuje precízne uprataný svet založený na jasných kontrastoch. Premenou jedného kontrastu na druhý sa v rozprávaní vytvárajú hranice, za ktoré už nemožno ísť. Rutina sa mení na spontánnosť, sterilnosť na vášeň, prázdno na zmyselnosť, nuda na napätie. Všetko sú to však záležitosti prchavé a povrchné, ktoré ponúkajú chvíľkovú zábavu, pretože hrdinka nemyslí ďalej než na tu a teraz. Ide jej o taký typ rozptýlenia, aby sa jej trvalé, starostlivo vybudované hodnoty nijako nenarušili, nebodaj zrútili.

Rozprávanie je otvorené, ponúka obnažený svet hlavnej hrdinky či už v dialógoch, alebo vnútorných monológoch. Odkrýva jej motivácie a typickú ženskú schopnosť všetko analyzovať, zväčša emotívne… Pestrosť jej vnútorného prežívania v texte rozhodne nechýba. Taktiež by som vyzdvihla vkusnosť a decentnosť erotických scén. Správna miera lascívnosti im dodáva na autentickosti. Tieto scény patria medzi prepracovanejšie pasáže a tvoria plnokrvný, živý obraz voči sterilnému prostrediu, z ktorého hrdinka na istý čas odišla – fyzicky i duševne.

Jednak však môže byť tento svet niekomu úplne cudzí. Okrem cieľovej skupiny ženských čitateliek by mužskému naturelu táto kniha istotne nesedela. Napriek tomu je to jeden zo spôsobov, ako porozumieť žene…