Vyhľadávanie
Pôvod nie je dôležitý
Emil a Ľuboš Svetoňovci: ...a predsa uhorský kráľ žije!
(Dvakrát mladý Micuko)
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2005
Vyše 400-stranový román je situovaný do obdobia od rozpadu Rakúsko-Uhorska po okupáciu Československa spojeneckými vojskami v auguste 1968. Hlavný hrdina Emil Schuster je muž s nemeckým priezviskom, syn echtovnej Maďarky – evanjeličky a echtovného Slováka – katolíka, ktorý sa narodil v Maďarsku, žije na strednom Slovensku, za manželku má Nemku vysídlenú po vojne z českého pohraničia. Hoci je jeho materinským jazykom maďarčina, cíti sa byť Slovákom a v svojom prostredí je pevne zakorenený. Sám hovorí, že „pôvod nie je dôležitý, ale zaujímavý“. So svojou identitou nemá problémy do chvíle, kým nedostane list od neznámej ženy. Tá tvrdí, že je jeho biologickou matkou. Emila informácia zneistí a vydáva sa do minulosti náročnou cestou spomienok, ale aj konkrétnym putovaním po miestach svojej mladosti, aby potvrdil sám seba. Tu sa autorom ovára priestor na reflektovanie zložitej vojnovej a povojnovej doby a na odkrývanie politických a mocenských praktík, ktorých základom je manipulácia a vyvolávanie pocitu strachu a neistoty až po spochybňovanie vlastnej identity. Osobitne silné sú časti venované vyvraždeniu obyvateľov Nemeckej a Ostrého Grúňa.
Zložitá kompozícia románu s troma hlavnými dejovými líniami a časovou nesúslednosťou komplikuje percepciu a vytvára čitateľovi prekážky, často zbytočné. Autori totiž
kombináciou faktov a fikcie, publicistických a rozprávačských postupov vytvorili zaujímavý text o identite Stredoeurópana v rozporuplnej dobe, keď sa prenasledovatelia stávali prenasledovanými, dedičia kráľovskej koruny horlivými prisluhovačmi socializmu, normálni ľudia emigrantmi a mafiánmi, o dobe, keď sa človek mohol bez stopy stratiť a zároveň byť roky považovaný za niekoho iného a byť sledovaný tajnými službami viacerých krajín. Zaujímavá a dobre vymyslená zápletka voľne spája všetky tri dejové línie a jej rozuzlenie je len ďalšou ukážkou absurdnosti doby. Množstvo vedľajších postáv a príbehov a košatenie príbehov v príbehu síce zneprehľadňuje, zároveň však rozširuje spoločenský záber.
Svetoňovci otvorili problém nášho vyrovnávania sa s minulosťou, v ktorej ideológie a zriadenia sácali človeka zo strany na stranu, vytvárali krivdy a ich naprávaním vznikali krivdy nové. Román ...a predsa uhorský kráľ žije! osloví témou aj jej spracovaním, rozhodne stojí za prečítanie.
Antonia Bednáriková
