Vyhľadávanie
Prekliatie výnimočných
Ľubomír Feldek: Prekliata Trnavská skupina, Bratislava, Columbus 2007
Svedectvo o neľahkých literárnych a životných osudoch predstaviteľov Trnavskej skupiny vychádza z pera Ľubomíra Feldeka, ktorý bol zároveň aj jedným z jej hlavných členov. Už prívlastok „prekliata“ v názve čitateľovi evokuje ich spojitosť s francúzskymi básnikmi druhej polovice 19. storočia – ich hlavný predstaviteľ Paul Verlaine sa vyjadril: „Úprimný básnik vidí, cíti a vie, že je prekliaty každým režimom“ (s. 7). A práve oná „prekliatosť“ režimom zasiahla i slovenskú Trnavskú skupinu.
Feldek rozdelil knihu na šesť častí. V prvej sa venuje vzniku a programovému vystúpeniu mladých básnikov v aprílovom čísle Mladej tvorby z roku 1958. Predchádzala mu osudová otázka Miroslava Válka: „Čo keby ste tak, chlapci, spravili skupinu?“ Ján Stacho, Jozef Mihalkovič, Ján Ondruš a Ľubomír Feldek sa snažili v období socialistického realizmu vrátiť literatúre intimitu, estetickú funkciu potláčanú vtedy agitačno-propagačnou. Skupina poetov, neskôr kritikou označovaná ako konkretisti, presadzuje v tvorbe okrem iného slobodu fantázie, výrazových prostriedkov (predovšetkým metafory) a právo na experiment. V prvej časti sa ešte dozvedáme, že do programového vystúpenia konkretistov sa pripojil i prozaik Rudolf Sloboda. Feldek jednotlivé fakty spestruje zaujímavými vsuvkami zo ich života (napr. o žalúdočnom vrede Jána Stachu, ktorý si ho odmietol dať vyoperovať, pretože bol presvedčený, že v ňom sa skrýva jeho talent a pod.), dopĺňa niektoré informácie (Stachova autohavária a pripútanie na lôžko) a zaspomína si i na pravidelné stretnutia mladých talentov v legendárnej bratislavskej kaviarni Štefánka.
Druhou časťou Feldek priamo oboznamuje čitateľa s tvorbou skupiny, s ich novátorstvom; uľahčuje mu tak prácu s pátraním po článkoch z prelomovej Mladej tvorby. Ide o štyri programové básne, jednu Slobodovu poviedku, tri manifesty i preklady svetových básnikov (Jacques Prévert, Pablo Neruda, Federico Garcia Lorca).
Ďalšia stať je autobiografická: autor sa vracia do mladosti, k študentským časom, či k práci v tlačiarni Pravda. Spomína i stretnutie so svojou ženou Oľgou, známou prozaičkou a humoristkou. A ani tu sa nevyhne veselým príhodám: napríklad v trenírkach prepašoval z výstavy francúzskej knihy zbierku básní, ktorej preklad neskôr uverejnil v Mladej tvorbe.
Štvrtá časť je akýmsi zhrnutím životných osudov konkretistov. Tu zisťujeme, že „prekliatosť“ Trnavskej skupiny nespočívala len už v spomenutom negatívnom postoji vtedajšieho režimu, ale i v akomsi osobnom zatratení. Už len na živote Miroslava Válka, ktorý sa najprv liečil z tuberkulózy, neskôr mu zomreli obe manželky a v roku 1991 sám podľahol rakovine, možno vidieť až zarážajúcu neprajnosť osudu. Nešťastné udalosti neobišli ani ostatných zo skupiny – samovražda, TBC, autohavária, či zlé sociálne podmienky...
V záverečných častiach Feldek ozrejmuje výnimočnosť Trnavskej skupiny v kontexte našej literatúry. Nechýbajú medailóny o básnikoch i obrazová príloha o týchto priekopníkoch modernej slovenskej poézie.
Jana Kopčová
