Najznámejšia
kniha Aldousa
Huxleyho Prekrás-
ny nový svet (Vy
davateľstvo Spolku
slovenských spiso
vateľov 2015) patrí
do kánonu anglicky
písanej literatúry pre dospievajúcu mládež a mal
by ju mať prečítanú každý študent strednej školy
v anglicky hovoriacich krajinách, rovnako ako Kto
chytá v žite od J. D. Salingera, Orwellove diela Zvie-
racia farma a 1984 alebo Shakespearovho Hamleta
či Rómea a Júliu. Do rúk slovenských čitateľov sa
dostáva vďaka novému a prvému kompletnému,
necenzurovanému a veľmi vydarenému prekladu
Mariána Gazdíka. Je to dielo, ktoré konfrontuje
čitateľa – a nielen mladého – so základnými otáz
kami morálky a ľudskosti, núti ho prehodnoco
vať vlastný rebríček hodnôt a kriticky pozorovať
normy spoločnosti, v ktorej žije.
Dej knihy je zasadený do budúcnosti (do roku
632 A. F., čo zodpovedá roku 2540 po Kristovi),
v ktorej je takmer celý svet spojený do jediného
štátu označovaného ako moderná civilizácia.
V tejto utopickej spoločnosti sú ľudia produ
kovaní in vitro a rozčlenení do piatich kást na
základe ich modifikovaných genetických vlast
ností, označovaných prvými písmenami gréckej
abecedy. Spektrum geneticky kontrolovaného
a modifikovaného ľudského rodu siaha od geni
álnych alfa intelektuálov až po fyzicky degene
rované epsilony vykonávajúce manuálne práce.
Nič nie je ponechané na náhodu: kultúra v tejto
spoločnosti triumfuje nad zotročenou prírodou
a za najväčší hriech proti spoločnosti sa považuje
neefektívnosť. Výchovnovzdelávací proces sa
realizuje pomocou tzv. hypnopédie: počas spánku
sú jednotlivci programovaní tak, aby milovali
svoje povinnosti. Je to skutočne prekrásny nový
svet, kde je každý jednotlivec šťastný, najväč
šia hodnota je slasť a na každé utrpenie existu
je rýchly a efektívny liek. Harmóniu utopickej
spoločnosti naruší príchod Divocha, mladého
muža, ktorý vyrastal v necivilizovanej časti sveta,
v rezervácii, kde sú ľudia ešte živorodí a majú
barbarské zvyky, medzi ktoré civilizovaní ľudia
zahŕňajú rodinu, náboženstvo, akúkoľvek bolesť
či lásku. Len v konfrontácii s Divochom si čitateľ
uvedomuje vysokú daň, ktorú musela utopická
spoločnosť zaplatiť za svoju existenciu. Absencia
slobodnej vôle, nekonzumného vysokého umenia
a ľúbostného citu spôsobuje, že Divoch sa nedoká
že zapojiť do dokonalej spoločnosti. Shakespea
rovský povzdych „Prekrásny nový svet!“ nemôže
preto vyznieť ináč než ironicky.
Aldous Huxley (1894 – 1963) nebol len popred
ným reprezentantom anglickej vedeckofantastic
kej literatúry začiatku 20. storočia, ale bol predo
všetkým humanistickopacifistickým aktivistom
a filozofom. Pochádzal z rodiny intelektuálov
a vzdelanie z anglickej a francúzskej literatúry
získal na Oxforde. Všetky tieto faktory sú veľmi
jasne viditeľné v tomto jeho najznámejšom scien
cefiction románe, kde cez prizmu futuristickej
vízie varuje pred totalitným režimom. Výstrahu
v podobe zákona v utopickej spoločnosti, ktorá
celkom iste oslovuje predovšetkým mladých či
tateľov, vyjadruje autor slovami: „V spoločnosti
nie je nijaký zločin taký odporný ako neortodoxné
správanie. Vražda zabije len jednotlivca… nekon-
venčnosť ohrozuje viac ako len život jednotlivca,
útočí na celú spoločnosť.“
