Recenzia
Veronika Romanová
28.11.2013

Prelet sťahovavých vtákov - Jozef Heriban

Herial 2013

Svoje životné dielo, román Prelet sťahovavých vtákov, písal spisovateľ a scenárista Jozef Heriban vyše dvadsať rokov. Skladá sa z troch častí. Próza Niekto na mňa stále píska získala svojho času v anonymnej súťaži Literárneho fondu prvé miesto. Voľným pokračovaním sa stali romány Intimita vlkov a Posadnutosť, ktoré sa okamžite po vydaní stali bestsellermi. Tentoraz Heriban prináša svoje prózy v upravenej podobe s novým názvom. Prelet sťahovavých vtákov ponúka čitateľovi ságu muža, ktorý dozrieva postupne, v troch rozdielnych obdobiach svojho života, meniac vlastné identity. Práve ony predstavujú jedinečné etapy vývoja hlavného hrdinu. Mapujú prerod túžbou posadnutého konzervatoristu Michala na pragmatika Gregoryho až po rozhľadeného spisovateľa Ezru.

Hneď v expozícii románu spoznávame študenta konzervatória Michala, bojujúceho o lásku krásnej baletky Laury. Jeho najväčším sokom v láske sa stáva najlepší kamarát Marek. Do deja razantne zasiahne krutá rana osudu, ktorá ničí plány mladých ľudí: „Klamal som. Bolo to nemorálne, ale Marek bol môj sok, konkurent, rival, aj keď bezmocne ležal na nemocničnej posteli.“ Príbeh sa odohráva v starej Bratislave počas 70. rokov. Heribanovo rozprávanie dokáže prebudiť v čitateľovi spomienky na mladosť, prvé lásky či sklamania.

Mladosť v  prvej časti románu strieda v druhej tzv. kríza stredného veku. Z Michala Mayera sa stáva Gregory. Ten pracuje v televízii a stáva sa agentom tajnej služby. Je úspešný, bohatý a uznávaný. No jeho osobný život je v troskách. Má ťažko chorého nemanželského syna a vzťah s manželkou udržiava len kvôli deťom. Do rozpadajúceho sa manželstva náhle prichádza ona. Žena, ktorú spoznal prostredníctvom internetu, mu ukazuje, ako opäť žiť. Osud má však iné plány… Štýl druhej časti románu je jednoduchší a vecnejší. Krátke vety udržiavajú pozornosť čitateľa a dynamizujú dej. Zaujímavá je kompozícia. Jednotlivé kapitoly pripomínajú obrazy scenára alebo medzihry hudobnej skladby.

V tretej časti vystupuje Ezra Michael. Už nie je egoista a vášnivý milenec. Žena jeho života Nina sa vydala, no ich vzájomná náklonnosť pretrváva. Posledná časť knihy sa výrazne líši od ostatných dvoch. Príbeh sa posúva do inej, duchovnej roviny. Ezra filozofuje nad zmyslom života a potrebou lásky. Ženy jeho života dávajú nový rozmer jeho pozemskej existencii. Dej dopĺňajú tzv. medzihry o egyptských božstvách a báj o Daidalovi a Ikarovi: „Milujem slnko. Milujem Re. Stúpam stále vyššie a vyššie. Stúpam k purpurovej guli. Som posadnutý túžbou dotknúť sa ho. Keď sa pozriem dolu, pod sebou vidím malé biele pierko. Hojdá sa v jemnom vánku. Neviem pochopiť, ako sa dostalo do takej výšky…

Prelet sťahovavých vtákov je intímnou prózou. Heriban v nej odkrýva vnútorný svet muža plný tajomstiev a túžby po láske. Nechýba v ňom dráždivá erotika, čo môže konzervatívnych čitateľov odradiť. Je to však škoda. Jozef Heriban má slovenskému čitateľovi čo ponúknuť.