Recenzia
Jana Túry Kopčová
27.10.2010

PrešpoRock (Spomienky starého optimistu) - Boris Filan - S otvorenými očami

S otvorenými očami

Dramaturg, scenárista, moderátor, textár, spoluautor muzikálu pre deti, spisovateľ a vášnivý cestovateľ – toto všetko a oveľa viac je Boris Filan. Po sérii šiestich „Tam tamov“, v ktorých sa s čitateľmi podelil o svoje vzrušujúce cestovateľské zážitky, a po románoch Wewerka (2006) či Klimtov bozk (2009) prichádza medzi čitateľov voľné pokračovanie Bratislavských krutostí (2008) pod názvom PrešpoRock (Spomienky starého optimistu). A tak ako v predchádzajúcej knihe i tu prevedie čitateľa svojím milovaným rodným mestom, s ktorým ho spájajú tie najkrajšie spomienky zo svojho detstva, ale i z rokov dospelých.Na detstvo spomína s neskrytou nostalgiou ako na obdobie plné vzrušujúcich zážitkov spojených (nielen) so školskými lavicami. S úsmevom rozpráva o prvom stretnutí s tajomným americkým nápojom zvaným coca–cola a o prestížnej funkcii školských „mapárov“, ktorú vykonával spolu s kamarátom Paľom Hammelom. Nevyhýba sa ani podrobným opisom plesov, zábav a stužkových, ktoré boli spojené okrem tancovania aj s popíjaním alkoholu a nesmelým očakávaním intímneho zblíženia sa s opačným pohlavím, ktoré však nikdy nevyšlo podľa chlapčenských predstáv. Pri svojom rozprávaní Filan nezabudne spomenúť i vtipné zážitky spojené s koncertnými šnúrami skupiny Prúdy a Paľom Hammelom.Netají sa vrúcnym vzťahom k rodnému mestu, ale tiež k dobrému jedlu. A preto nezabúda čitateľovi predstaviť svoje obľúbené reštaurácie a kaviarne. Skôr narodeným opráši spomienky na mliečny bar, tzv. Mliečak, kde robili tie najlepšie jahodové koktaily, no ktorý v súčasnosti nahradila sieť amerického rýchleho občerstvenia, alebo na Detskú cukráreň zvanú Deka s nábytkom svojimi rozmermi prispôsobený malým návštevníkom.Inakosťou dýcha kapitola Neviditeľné dievčatá. Vzdáva hold starým mamám, babkám, prababkám, tetám... Ide o „množstvo nezávislých, múdrych, skúsených a dokonale slobodných žien“ (s. 135). Hoci sa tieto ženy tvária nenápadne a často chodia v oblečení zdedenom po dcére či vnukovi, Filan im vzdáva úctu práve vďaka ich múdrosti a skúsenostiam, ktoré načerpali počas svojho dlhého a nie vždy ľahkého života.PrešpoRock je milou spomienkou na humorné i menej humorné zážitky človeka, ktorý kráča po svete s otvorenými očami. Takýmto človekom Boris Filan určite je. V knihe často spomína na náhodné stretnutia s ľuďmi v obchodnom dome, či kníhkupectve, a preto je možné, že sa v knihe viacerí z nás spoznajú. Preto, ak pána Filana stretnete na prechádzke naším hlavným mestom, nezabudnite sa mu prihovoriť. Možno ho stretnutie s vami inšpiruje natoľko, že sa ocitnete na stránkach jeho ďalšej knihy.