Recenzia
Marta Fülöpová
04.07.2013

Pretrhnutý život - Etty Hillesum

Preklad Marta Blašková-Maňáková
Karmelitánske nakladateľstvo 2012

Bolo náročné prečítať si denník Etty Hillesum, mladej židovky z Amsterdamu. Myšlienky, ktoré zachytila počas rokov 1941 – 1943, kým bola transportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime, kde zahynula, konfrontujú čitateľa s bremenom holokaustu. Táto trauma núti uvažovať, klásť otázky: ako sa to mohlo stať? Kto bol zodpovedný? Môže sa to zopakovať? A na ktorej strane by som stál ja? A táto kniha z nich zodpovedá mnoho. Autorka ponúka svoj život ako veľmi osobnú, pôvodnú a hodnovernú, autentickú odpoveď. Žiadnu fikciu ani štylizácie, len skutočnosť a úprimnosť na veľmi vysokej umeleckej úrovni.

Etty sa chcela stať spisovateľkou a jej denník charakterizuje voľnosť, britkosť a absolútna sloboda vyjadrenia, hlboké a intímne odhalenie duše, ktoré jej slúžilo ako psychologický ventil aj ako spôsob ujasnenia si vlastných citov a reflexií. Príbehovú líniu denníka dotvorili historické okolnosti: text zachytáva atmosféru prenasledovania židov v Amsterdame, stupňujúci sa teror i príbeh lásky Etty až po smrť milovaného. Najhlbšou dejovou líniou je jej duchovný prerod a zrenie od polohy existenciálnej úzkosti až po nájdenie šťastia v stretnutí s Bohom. V Bohu však autorka nehľadala možnosti úniku a vlastnej záchrany, ale dobrovoľne a s plným vedomím si zvolila účasť na utrpení židov v koncentračných táboroch, aby dokázala „pomôcť vyryť ho do spustošených sŕdc“, chcela „sa nachádzať uprostred toho, čo ľudia nazývajú hrôzou, a aj vtedy vravieť: život je krásny“, chcela sa stať „mysliacim srdcom baraku“ „náplasťou na mnohé rany“.

Napriek tragédii jej života a života mnohých iných sú jej riadky plné nádeje, radosti a lásky. Sugestívne svedectvá o kráse a zmysluplnosti života sú v mnohých variáciách prítomné v množstve záznamov. Práve pre veľké očarenie životom a zodpovedné rozhodnutie čeliť utrpeniu odpovedá Etty na otázky o holokauste. Jej osud je svedectvom toho, že človek môže vo svojom vnútri voliť slobodu, lásku a Boha aj v koncentračnom tábore. Tieto pojmy, také doničené dobou, očisťuje jej svedectvo do pôvodnej hodnoty. Mnohé slová o Etty znejú možno ako fráza, ale ona ich spečatila svojím autentickým životom. Stáva sa z nej preto nielen svedok hrôzy, ale aj lásky, ktorá má moc vykúpenia. Jej denník nie je určený na čítanie na jeden dych, vyžaduje odhodlanie pozrieť sa pravde do tváre. Nasledovať Etty po ceste duchovného rastu až na úplný vrchol znamená veľmi ťažkú, oslobodzujúcu prácu na vlastnej duši.