Vyhľadávanie
Na noži
Nie je filozofia ako filozofia
Peter Fotta: Pri prameni filozofie
Bratislava, Veda 2005
Kniha Pri prameňoch filozofie je rozsiahla, vyše 400 stranová, výrazne europocentrická publikácia (kde inde by sa mohla zrodiť filozofia, ak nie v Grécku, pričom všetko mimo európsky kontext je čosi iné, len nie filozofia) zaoberajúca sa základmi poznania, čo však nie je jej jediným cieľom, a dá sa chápať aj ako akýsi „iný“, než tradičný vstup do filozofie. Autor PhDr. Peter Fotta, OP, PhD. (1958) je vysokoškolský pedagóg. Prednáša metafyziku a realistickú filozofiu na Trnavskej univerzite, preto neprekvapuje, že jeho kniha sa odvíja v intenciách týchto dvoch pojmoch. Fotta vychádza z filozofického myslenia Aristotela, J. Maritaina, E. Gilsona, M. A. Krapieca a Tomáša Akvinského (viditeľné je najmä nadužívanie citácií z poľského filozofického prostredia – Krapiec, Maryniarczyk), z čoho je jasné, že sa nebudeme pohybovať na území súčasného myslenia, ale prenesieme sa do stredoveku a ku stredovekému kresťanskému chápaniu filozofie a jej problémov. Fotta dôsledne krúži okolo myšlienok Tomáša Akvinského (nikdy nezabúda zdôrazniť, že je svätý), cez ktoré interpretuje svoje ponímanie filozofie ako takej, čím sa kniha stáva do istej miery nezaujímavá (predsa len žijeme v 21. storočí). Autor je stúpencom objektivizujúcej platónsko-aristotelovskej koncepcie (realizmus) poznania a vedy založenej na otázke prečo?, ktorá sa usiluje o konečné vysvetlenie reálneho sveta, ľudí a vecí, čiže na racionálnom poznávaní sveta a racionálnom vysvetľovaní javov.
Kniha má päť častí: Vznik filozofického poznania. Kde hľadať filozofiu; Interpretácie skutočnosti. Čo z nej vyčítať; Bytostné činitele filozofie. Ako im rozumieť; Koncepcia realistickej filozofie. Ako vybudovať filozofiu; Filozofické disciplíny metafyziky. Ako rozvíjať filozofiu. Tomistický charakter celej publikácie odzrkadľujú nielen názvy jednotlivých častí, ale aj ich spracovanie. Veľmi nezáživným spôsobom sa cez citácie z kníh poľských filozofov prepracúvame k pojmom, letmo osvetleným, aby sme sa napokon dostali ku koncu, z ktorého nie je jasné, komu má táto publikácia slúžiť a koho má zaujať. Polovičaté a niekedy až smiešne interpretácie (napr. s. 215) sú irelevantné, tendenčné a postavené tak, aby obhajovali predstavu súčasných katolíckych teológov o poznaní, vede a jej smerovaní. Predpokladám, že pôvodným zámerom autora bolo napísať vstup do filozofie pre študentov bohosloveckých fakúlt, preto nevidím dôvod, aby táto informácia nebola uvedená aj na začiatku knihy alebo na jej zadnej strane. Ak sa mýlim a zámerom autora bolo napísať knihu určenú pre široký okruh čitateľov, som si viac ako istý, že takto koncipovaný text sa asi minie so svojím cieľom o niekoľko svetelných rokov. Z hľadiska pertraktovanej tematiky je kniha, žiaľ, len povrchným vstupom do problematiky, výhradne orientovaná na komunitu kresťanských „skalných“. Nič viac.
Patrik Oriešek
