Priame lety do neba – Paula Sabolová

Regent 2013

Známa súčasná prozaička, autorka úspešných kníh pre deti (napríklad Ajko Pavleška Miešajvareška, Vrkôčkine tajné obavy), pre mládež (Tréner sa zajtra žení, Žabí kvet) či pre dospelých (Biele slony, Kamenná ruža), ale aj nemenej úspešných rozhlasových hier (Hora, Pohľad do tmy) sa prihovára čitateľom a čitateľkám poviedkovou zbierkou Priame lety do neba.

Sabolová v nej nadväzuje na predchádzajúce knižky tematickými okruhmi – predovšetkým z každodenného života drobných, „obyčajných“ ľudí, ich problémov, ktoré neraz presiahnu až do tragických rozmerov, spracúva medziľudské (najčastejšie partnerské) stretávania a rozchody, hľadanie porozumenia, vlastných cieľov a ciest, ako ich zrealizovať. Spisovateľka predstavuje svoje postavy na pozadí bežných udalostí, neraz celkom banálnych. Z nich postupne odvíja príbehy plné napätia, rozporov, ilúzií – a aj rozčarovaní. Paleta postáv je pestrá, vzdialená akejkoľvek bielo-čiernej schéme, jej ženy a muži sú z mäsa a krvi, so sklonmi k dobru, čestnosti, obetavosti, ale aj k sebectvu, vypočítavosti, neprajníctvu, klamstvu... Nie je však klamstvo ako klamstvo, zatiaľ čo pre protagonistku úvodnej poviedky Polnočný rýchlik to znamená premyslené zastieranie skľučujúcej pravdy o svojom živote na pomaturitnom stretnutí, v poviedke Vierkin spolužiak ide klamstvo ruka v ruke s podvodníctvom a krádežou, ktorých obeťou sa stávajú starí, dôverčiví manželia...

Sabolová často pracuje metódou retrospektívy, pohľady obrátené do minulosti kombinuje so vstupmi do aktuálneho diania, jej protagonistky sa neraz pohybujú medzi spomienkami a prítomnými zážitkami, ktoré interpretujú práve cez zapamätané, vytvárajúc si tak zdvojený obraz práve prežívaného. Ten im umožňuje spätne nazrieť do vlastného príbehu novým pohľadom, aspoň sčasti rozpoznať súvislosti, reťaze príčin a dôsledkov, ktoré im pôvodne unikali... Tak aj protagonistka poviedky Dierka v opone nahliada na svoj príbeh akoby cez náhodnú štrbinku – tá jej prepožičiava zmenenú perspektívu. V tejto, ako aj v titulnej poviedke autorka najviac rozvila hru, v ktorej sa utvárajú, vyvíjajú, košatejú, no potom často z nevysvetliteľných dôvodov aj deformujú, scvrkávajú a odumierajú partnerské vzťahy. Ak som spomenula neschematickosť a živosť Sabolovej próz, v titulnej, najrozsiahlejšej a azda aj najsugestívnejšej poviedke zbierky, autorka túto svoju danosť potvrdila v plnej miere. Presvedčivosť príbehu umocňuje hovorová reč postáv spojená s ľudovou múdrosťou i humorom. Ten nie je vzdialený ani celej zbierke, ktorá napriek viacerým tragickým momentom nepôsobí pesimisticky, iba naznačuje, že ľudské osudy nebývajú jednofarebné, a že často v nich ostáva aj veľa nevysvetleného.