Vyhľadávanie
Monografia o tvorbe veľkého epika
Igor Hochel: Príbeh ako princíp. Ladislav Ballek
Bratislava, Literárne informačné centrum 2005
Čakanie bolo dlhé. Ale, dočkali sme sa. Básnik, literárny kritik a vysokoškolský pedagóg Igor Hochel syntetizoval svoje dlhoročné ballekovské bádanie a na svete je monografia o jeho prozaickom diele.
Igor Hochel predstavuje modernú monografiu. Nevenuje veľkú pozornosť životným osudom autora (táto takmer konvenčná súčasť mnohých monografií je „nahradená“ kapitolou Širšie kontexty a súvislosti Ballekovej prozaickej tvorby, v ktorej sa pokúsil zaradiť dielo Ladislava Balleka do dobových estetických, kulturologických, ale aj spoločenských súvislostí), ale zameriava pozornosť najmä na analýzy a interpretácie jednotlivých Ballekových diel. Výsledkom je akceptovateľný obraz o diele tohto významného slovenského epika, ako aj obraz o problémovosti jeho vývinu.
Novinkou jeho celostného hodnotenia je názor, že prozaické diela Ladislava Balleka majú síce svoju vnútornú filozofickú i poetologickú problémovosť, ale zároveň v nich nachádza vnútornú vývinovú logiku tvarových premien ako aj motivicko-tematickú previazanosť ich filozofického postoja. Na viacerých miestach opakovane konštatuje, že vnútrotextové nadväzovanie je jedným z dominantých kompozičných prvkov Ballekovej poetiky. O vnútornej nadväznosti Ballekových textov sa zatiaľ hovorilo vlastne len v línii jeho tvorby od sedemdesiatych rokov, teda od Južnej pošty až po román Čudný spáč zo Slovenského raja.
Ladislav Ballek je vo svojej autorskej podstate moderný realistický autor, preto možno niektorých menej zainteresovaných čitateľov trošku prekvapí Hochelov pokus o diskurzívny príjem a následné relatívne vysoké hodnotenie umeleckej úrovne jeho tzv. farebných próz z konca šesťdesiatych rokov.
Myslím si, že najmä upozornenie na kvality Ballekovho čitateľsky prehliadaného románu Biely vrabec je oprávnené, hoci sa tento román svojou preferenciou sujetovosti určite vymyká z kontextu ostatných jeho diel.
Igor Hochel ďalej v zhode s názormi väčšiny dobových recenzentských posudkov, ako aj s názormi literárnych historikov, správne konštatuje, že sa Ladislav Ballek po svojom experimentujúcom období v sedemdesiatych rokoch priklonil celkom zrejme k realistickej poetike, ktorú inovoval najmä uplatnením fantazijnosti a imaginatívnosti, ako aj odklonom od tematizovania súčasnosti k tematizovaniu nedávnej minulosti. Pritom sa mu podarilo vytvoriť veľké humanisticky orientované spoločenské romány, v ktorých sa do popredia dostali osudy individuálnych ľudí. Politikum neabsentovalo, ale vytváralo vždy len ich pozadie. Autorský postoj k zobrazovanej skutočnosti je zrejmý, ale neobsahuje žiadne explicitné posolstvá.
Všetky analyzované práce tohto obdobia (mám na mysli samozrejme zbierku poviedok Južná pošta a romány Pomocník a Agáty) charakterizuje ako varianty psychologicky orientovného realizmu a zároveň za vrcholné diela samotného Ladislava Balleka.
Ako už názov monografie naznačuje, dominantou prozaického štýlu Ladislava Balleka je príbeh. Príbeh, ktorý sa v jeho románoch rozrastá do veľkej epickej šírky. Jeho romány sú vydarenou inováciou realistickej poetiky a najmä návratom veľkej epiky do slovenskej literatúry. Azda aj preto majú jeho romány neustále svojich obdivovateľov. Každý čitateľ číta Ballekove romány po svojom, a azda aj preto, aby si mohli čitatelia porovnať svoj spôsob čítania s čítaním renomovaného literáta, bude zaujímavé, ak si prečítajú Hochelovu monografiu.
Verím, že si táto monografia nájde cestu k svojmu čitateľovi.
Ladislav Čúzy
