Príbeh filozofie. Kľúč ku klasickým dielam - Robert Zimmer - Brána do sveta filozofie, vynálezov a histórie

Brána do sveta filozofie, vynálezov a histórie

Robert Zimmer

Príbeh filozofie. Kľúč ku klasickým dielam

Preložil Ladislav Kiczko

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005

Popredný slovenský filozof Milan Zigo v jednej zo svojich štúdií napísal, že dejiny filozofie sú najlepšou školou myslenia. Každý, kto chce aspoň sčasti porozumieť filozofii, nemôže obísť cestu jej historického vývinu. Základný prehľad o filozofických smeroch poskytuje Príbeh filozofie nemeckého autora, filozofa a publicistu Roberta Zimmera (1953) vo fundovanom slovenskom preklade Ladislava Kiczka. Tieto dejiny si nekladú za úlohu podať vyčerpávajúci obraz dejín filozofie, naopak, autor sa zameriava na niekoľko filozofických osobností, ktoré zásadne prispeli k vývoju filozofie a svojimi myšlienkami zároveň inšpirovali jej ďalších predstaviteľov. Ani ich portréty  nie sú vyčerpávajúce, Zimmer sa rozhodol pre esejistickú formu, ktorou približuje životné osudy daných filozofov, stručne načrtáva význam ich diela a následne sa sústreďuje na hlbší rozbor ich kľúčového diela. Knihu možno vnímať ako „bránu“ do sveta filozofovania, pričom autor túto bránu pootvára tak, aby do nej mohli vstupovať aj odborne nedostatočne pripravení čitatelia. V šestnástich esejach sa v priereze dejín čitateľ zoznámi s Platónom, Machiavellim, Montaignom, Descartom, Pascalom, Lockom, Kantom, Schopenhauerom, Kierkegaardom, Nietzschem, Wittgensteinom, Heideggerom, Popperom a Rawlsom. Pomerne podrobne analyzuje len vybrané diela – Platónov Štát, Vyznania sv. Augustína, Machiavelliho Vladára, Descartovu Rozpravu o metóde, Lockove Dve rozpravy o vláde, Kantovu Kritiku čistého rozumu, Heideggerovo Bytie a čas, Popperovu Otvorenú spoločnosť a jej nepriateľov a napokon Rawlsovu Teória spravodlivosti… Tieto analýzy nepresahujú úroveň popularizačného textu. S tým súvisí aj odľahčený štýl a slovník. Autor dokonca občas používa prirovnania, ktoré majú aktualizovať, modernizovať a zrejme aj zatraktívňovať filozofickú problematiku (v súvislosti s Montaignom naznačuje príbuznosť s „free jazzom“, jeho dielo charakterizuje ako „work in progress“). Zimmer sa usiluje priblížiť jednotlivé osobnosti v širšom sociálno-kultúrnom kontexte a zachytiť istú vývinovú líniu, naznačiť logiku dejín filozofie, identifikovať hlavnú niť, ktorá sa nimi vinie. Robí tak síce so  zjednodušením, no za túto cenu sa mu darí priblížiť aj takého náročného filozofa, ako bol Kant, zrozumiteľne.

Takto koncipovaná kniha môže sprístupniť niektoré myšlienky z dejín filozofie, rozptýliť strach z tejto disciplíny, a dokonca vzbudiť záujem o jej podrobnejšie štúdium.

                                   Etela Farkašová