Vyhľadávanie
Tomáš Haviar
Príbeh železničky spod Vtáčnika
Martin, Matica slovenská 2007
Výhody železnice ako najvýkonnejšieho suchozemského hromadného dopravného systému spoznali tak podnikatelia, ako aj široká cestujúca verejnosť v strednej Európe krátko po otvorení prevádzky na Severnej železnici cisára Ferdinanda. Skúsenosti z prevádzky Košicko-bohumínskej železnice, ktorá otvorila brány obchodu a priemyslu na území dnešného severného Slovenska, sa začali uplatňovať aj v neverejnej miestnej a regionálnej doprave. Úzkorozchodné lesné železnice v 20. rokoch 20. storočia predstavovali najvýkonnejší dopravný systém určený na prepravu vyťaženého dreva z miesta ťažby na miesto ďalšieho spracovania.
Vďaka zanieteniu a trpezlivej zberateľskej práci Tomáša Haviara sa zrodila knižka o pionierskych časoch lesnej železnice v Kľakovskej doline, ležiacej neďaleko Žarnovice, po ktorej do roku 1966 vlaky prepravovali drevo. Autor približuje aj stručný vývoj organizačnej štruktúry lesného hospodárstva v prvej Československej republike. Žarnovica bola nielen sídlom lesného závodu, ale aj Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov, do správy ktorého v roku 1923 patrilo 77 930 hektárov lesa. Do otvorenia železnice zvážali vyťažené drevo z Kľakovskej doliny do skladov volské záprahy. Samostatnú kapitolu autor venuje príprave výstavby lesnej železnice, spracovaniu projektovej dokumentácie, ako aj priebehu stavebných prác na jednotlivých úsekoch hlavnej trate. Po dokončení úseku z píly v Žarnovici po sklad dreva na Brode zástupcovia Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov v Žarnovici už netrvali na dokončení celej dĺžky trate. Výhody lesnej železnice sa však ukázali v plnom rozsahu až po dokončení výstavby celej trate a po jej uvedení do prevádzky. Lesná železnica umožnila nielen spracovať väčšie množstvo vyťaženého dreva, a tým rýchlejšie zbaviť les prestarnutých porastov, ale vytvorila aj nové pracovné príležitosti pre obyvateľov z dedín Kľakovskej doliny už počas výstavby, ako aj počas prevádzky. V štvrtej kapitole (Technické a stavebné údaje o železnici) autor podrobne opisuje trasu hlavnej trate lesnej železnice v teréne a úlohu jednotlivých nákladísk a odbočiek počas jej prevádzky. Text kapitoly dokresľujú dnes už vzácne čierno-biele fotografie z obdobia prevádzky železnice. Grafickú časť, ktorá podstatne zvyšuje odbornú úroveň celej kapitoly, tvoria schematické náčrtky nákladísk, odbočiek a koľajových zariadení v drevosklade v Žarnovici a v areáli píly, prehľadná mapa Správy štátnych lesov Brod z roku 1942, tabuľky so základnými technickými údajmi o trati a výkres motorovej drezíny. Aj v piatej kapitole Koľajové vozidlá na lesnej železnici množstvo zozbieraných dokumentačných materiálov dopĺňa precízne spracovaný sprievodný text.
Vyše štyroch desaťročí slúžila lesná železnica v Žarnovici svojmu účelu. Za tisíckami kubických metrov dreva, ktoré do jej zrušenia v roku 1966 vlaky prepravili, sú aj osudy niekoľkých desiatok jej zamestnancov. Roky naplnené ťažkou a neraz aj nebezpečnou prácou približuje autor v šiestej kapitole. Vzácne fotografie a dokumenty poskytnú zaujímavé informácie budúcim generáciám lesných odborníkov, turistov a záujemcom o históriu dopravy. Verím, že pre všetkých mladých čitateľov, budúcich odborníkov, manažérov a technikov pestovania drevín, ťažby a spracovania dreva, sa táto knižka stane ďalším sprievodcom do histórie dopravy a dopravnej techniky na Slovensku.
Dušan Lichner
