Príbehy myšiek z voňavého kríka

Jill Barklem: Rozprávky spod černičia

Preložili: Zdenka Buntová (text), Zuzana Manínska (básne)

Bratislava: Ikar/ Stonožka, 2021

 

Britská spisovateľka Jill Barklem začala s písaním a ilustrovaním svojich knižiek o antropomorfných myškách, ktoré sa rady obliekajú a doprajú si bohaté hody i veľké spoločenské udalosti, už na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Postupne vytvorila osem príbehov o týchto drobných, no očarujúcich stvoreniach, ktoré po prvýkrát vychádzajú aj na Slovensku. A rovno všetky spolu v kompletnom vydaní s názvom Rozprávky spod černičia. Dokazuje, že na niektoré knižky sa naozaj oplatí počkať.

Každý z príbehov má svoj osobitý charakter a štýl, a hoci sa v ňom prelínajú životné udalosti a zážitky jednej veľkej myšacej dediny, každý z nich je jedinečný. Autorka ich sama rozdelila do dvoch sérií – prvá obsahuje príbehy podľa jednotlivých ročných období a druhá séria zase podrobnejšie rozpráva netradičné príbehy vybraných myších rodiniek. Pohnútky k napísaniu tohto diela autorka vysvetľuje aj v úvodnom predhovore: „Myšie spoločenstvo žije jednoducho, prirodzene a takto by sme mali podľa mňa žiť aj my. Myšky si vážia všetko, čo rastie okolo nich, a vedia to využiť – sú pracovité, láskavé a žičlivé, no popri usilovnej práci sa aj rady zabávajú. Dni si spestrujú piknikmi, slávnosťami, večierkami a výletmi.“ (s. 6)

Krásny, priam magický svet myšiek, ktoré majú oblečené bohaté šaty a priliehavé obleky v britskom štýle začiatku 19. storočia, veľké klobúky či celotelové pásikavé plavky, je naplnený duchovným životom a tradíciami anglického spoločenstva. Každý z príbehov má presne 30 strán, no polovicu tvoria prepracované ilustrácie. Tie do najmenšieho detailu zobrazujú príbytky myšiek v stromoch – rozkreslené po jednotlivých izbách, s kompletným zariadením, piknikové hostiny s koláčikmi a sendvičmi od výmyslu sveta, prechádzky v prepletanom černicovom kríčí i veľké skladiská potravín. Všetko nakreslené do najmenšej kostrnky, precízne vytieňované a vytónované v zemitých a prírodných farbách, presne takých, aké prevažujú vo svete týchto drobných hlodavcov. Najmenších určite zaujmú aj veľké písmená, ktoré sú vhodné na prvé čítanie. Navyše, dĺžka príbehov zodpovedá udržaniu pozornosti malého čitateľa, čo podčiarkujú aj spomenuté ilustrácie.

Knihu otvára Jarný príbeh. Autorka doň šikovne zakomponovala aj charakteristiky tohto ročného obdobia – okrem prvosienok, z ktorých myšky dokonca vyrábajú koláč, aj fakt, že jar symbolizuje začiatok niečoho nového. A tak myšky oslavujú narodeniny malého myšiaka Wilfreda. Pre Letný príbeh je charakteristické nielen šantenie vo vode, ale aj svadba, ktorá sa odohráva netradične na plti na rieke. Jesenný príbeh je bohatý na umelecké prostriedky a opisy okolitej pestrofarebnej krajiny: „v lístí zabubnovali obrovské kvapky dažďa“ (s. 88), „zlatistý súmrak“ (s. 66). Pre myšky zas znamená prácu na poliach a lúkach, keď musia chystať zásoby pred blížiacim sa obdobím chladu. A čo urobia myši s napadaným snehom a závejmi? Okrem stavania myšacieho snehuliaka si v Zimnom príbehu predsa spravia veľkú sieň a usporiadajú snežný bál! Originalita a fantázia autorke pri vymýšľaní príbehov rozhodne nechýbala.

V druhej sérii sú ročné obdobia náhodné, pretože dôraz autorka kladie na miesto alebo záhadu konkrétneho príbehu. Tajné schodisko zavedie dve zvedavé malé myšky do zabudnutých priestorov starého stromu, a to všetko počas veľkolepých myšacích osláv zimného slnovratu. A keďže myší je bežne vo svete veľa, tak aj postáv musí byť ako myší – dôkazom sú Vysoké vrchy, kde žijú horské hraboše, ktorým sa rozhodnú spríjemniť zimu výrobou teplých diek a možno aj nečakaným dobrodružstvom. To pokračuje aj v časti Morský príbeh, keď sa myškám minie soľ a musia sa za jej zásobami vypraviť k rodine až ďaleko k oceánu. Zakončením celej série sú Poppine deťúrence, ktoré sa narodia rok po letnej svadbe, pričom celá myšia obec spolupracuje na prestavbe nového domu pre mladú rodinu.

V knižke je všetko uspôsobené svetu drobných hlodavcov: podávajú sa myšacie špeciality ako čaj, koláč či víno z černíc, odvar zo žaluďov, šalát zo záružlia a fialiek, hluchavkové pyré, špecialitou je „studená polievka z potočnice, čerstvý púpavový šalát.“ (s. 50) Mená postáv sú tiež typicky myšacie, prípadne súvisia s prírodou: Primulka, Pyštekovci, lord Myšica, pani Očianka, Valeriána, Konôpka, Ľanuška, Jačmienka. Ich príbytkami sú pne a stromy, spia na posteliach z listov paprade. Pri slávení slávností i bežných stretnutiach vymýšľajú myšacie a prírodné básničky a pesničky podobné folklóru na dedine, napríklad privolávajú lepšie leto pomocou zvyku s polenom.

Svet myší sa, ako je dobrým zvykom u Britov, riadi aj duchovnom a anglikánskym náboženstvom. To sa uplatňuje v každodennej existencii myšieho spoločenstva. Pred jedením nezabudnú prejaviť úctu „za všetky tieto dobroty vzdávame vďaku zeleným lúkam a poliam“ (s. 33), na svadbe oddávajúci káže „v mene kvetov a lúk, v mene hviezd na nebi a riek, čo tečú do mora, v mene tajomstva, ktoré do všetkého okolo nás vdýchlo zázrak, vás vyhlasujem za manželov“ (s. 60). Aj krstiny narodených myšiek sa nesú v náboženskom duchu, keď myškám lejú rosu na hlavu a odriekavajú báseň ukončenú pomenovaním dieťatka.

Atmosféru starých čias, v ktorých kniha vznikala, dodáva aj preklad, v ktorom sú použité zastarané slová a slovné výrazy: metelica, huriavk, riava, drobizg, myšatá. Diela v takomto rozsahu a s takouto doslova mravčou ilustrátorskou prácou sú v súčasnosti skôr výnimkou, ale o to viac sú pre deti fascinujúce, magické a približujú im nepoznaný svet, ktorý koniec koncov nie je až taký iný ako ten náš, ľudský.